Herečka Eva Pavlíková sa nevie dočkať najbližšieho víkendu, keď sa do rodného mesta vráti po takmer trištvrte roku a slinky sa jej už zbiehajú hlavne na otcove zemiakové placky.
Pavlíková robí všetko naplno. Sršiacu energiu by jej mohli závidieť aj mladšie ročníky.
Za svoju temperamentnú povahu vďačí aj Košiciam, kde sa narodila a dodnes sa sem rada vracia: „Mám veľmi rada toto mesto, hrdo sa hlásim, že som východniarka. Párkrát sa mi stalo, že moje kolegyne predo mnou nadávali na východniarov. Mne sa zdá veľmi smiešne posudzovať ľudí podľa toho, kto sa kde narodil a odkiaľ pochádza. Potom zostali trošku zahanbené, keď som sa postavila a povedala im, že som z Košíc," vysvetľuje Pavlíková, „vraj na to vôbec nevyzerám, smiali sa. Nemyslím si, že by sme vyzerali nejako špecificky. Východniari sú ľudia, z ktorých vyžarujú vtip a energia, strašne veľa ich je v Bratislave, Prahe a vôbec po celom svete, pretože sú šikovní."
Návrat do Domu umenia
Ciest do Košíc absolvuje počas roka menej ako by chcela, ale aspoň si každú príležitosť poriadne užije. Aj teraz má dôvod na radosť, v utorok tu vystúpi so svojimi kolegami na šansónovom večere v Dome umenia.
„Paradoxne som do Domu umenia chodievala na stredoškolské zábavy a vystupovala som tam so spoločenskými tancami. Vtedy som navštevovala tanečný klub PKO pod vedením Otta Böhma."
Projekt šansónových večerov sa zrodil v hlave nebohého Jožka Bednárika: „Je to taký splnený sen nášho drahého Jožka. On chodil po svete, kde sú takéto večery samozrejmosťou. Priniesol odtiaľ päťtisíc piesní a oslovil spievajúcich hercov. Každému vybral niekoľko šansónov," vysvetľuje Pavlíková.
Diabolský šansón
Ona sama sa teší z ôsmich piesní, ktoré pre ňu režisér upravil. „Tým sa ukázalo jeho absolútne majstrovstvo, veľmi sa z tých piesní teším. Sú aj vážne, aj veselé." Evu Pavlíkovú si spoločne so Zitou Furkovou, Jánom Jackuliakom, Viktorom Horjanom a Andreou Zimányiovou môžete vypočuť v utorok 11. marca. Koncert v Dome umenia sa začína o 19.00 hod. a chýbať nebudú ani Cigánski diabli, ktorí dodajú piesňam ten správny temperament. „Bola som s nimi skúšať svojou pieseň Čierne parfumy, ktorá spočíva v obcovaní s diablom, v kombinácii s Cigánskymi diablami je to úžasný šansón."
Najväčšia dobrota? Placky od otca
Okrem práce si dni na východe plánuje užiť s rodičmi, ale aj kamarátmi. „Ocko mi už trikrát volal, kedy prídem. Keď som povedala, že v nedeľu, tak ma prosil, či by to nešlo už v sobotu." Herečka sa zdrží len do utorka, už v stredu večer má predstavenie v nitrianskom divadle. „Ja im stále hovorím, nech nič nechystajú, ale milujem oteckove zemiakové placky, tak tie mi asi pripraví, aby ma potešil," vysvetľuje herečka, na čo si už brúsi svoj mlsný jazýček a jedným dychom dodáva, že je v diétnom režime. „Každý deň vstávam s tým, že budem mať ovocné šťavy a už na obed si krájam klobásku z mrazničky. Takú poctivú tenkú." Jediná záruka, že večer nebude jesť, je predstavenie. „To sa vždy teším, že do nasledujúceho rána, keď sa postavím na váhu, nepriberiem ani deko," smeje sa Pavlíková.
Varenie je relax
„Ja som veľký gurmán. Všetko, čo robím, robím naplno a je to aj na mne vidieť a nemôžem tvrdiť, že som pribrala zo vzduchu. Veľmi rada varím, je to pre mňa relax. Varím dobre a pozývam kamarátov. U nás to tak bolo v rodine vždy. Jedlo patrí ku kultúre života a vedieť oceniť dobré jedlo, aj to je veľké umenie."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
