Pôsobí krehko ako dievčatko a priznáva, že je rada, ak sa o ňu niekto stará. Rovnako však potrebuje zahŕňať starostlivosťou svojich blízkych. Má rada samu seba, nerieši "dobre" mienené rady okolia a stojí si za svojím. Herečka Dana Košická verí len v lásku plnú vášne, kvôli ktorej treba robiť najväčšie šialenstvá a uspokojiť sa s niečím obyčajnejším rázne odmieta.

Podľa mňa musíte byť organizačne veľmi zdatná, pretože človek, ktorý funguje v divadlách v Košiciach i v Bratislave, okrem toho účinkuje vždy v nejakom v seriáli a má aj vlastné projekty ako autorský dokumentárny cyklus, si zrejme musí vedieť ukočírovať čas.

- Viete čo, vôbec nie som organizačný typ. Naopak, neznášam organizovanie. Keďže mi však vždy niekto presne povie produkt a termíny, tak si ich len tak pekne skladám. V podstate je to hra ľudí, ktorí sú okolo mňa a organizujú mi čas a ja si to len zasadzujem do diára a snažím sa, aby to do seba zapadalo. V skutočnosti mám však úplnú paniku z organizovania čohokoľvek.

Nemáte pocit, že máte toho občas na pleciach priveľa? Predsa len, ste skôr herečkou hlavných rolí, čo si vyžaduje veľa námahy.

- Mám pocit, že čím viac robím, tým viac stíham, a tým mám aj viac energie. Keď robíte niečo, čo vás baví a napĺňa, tak vás to aj nabíja energiou. Práveže keď mám málo práce, vtedy som, úprimne povedané, unavená a nešťastná. Takže nie, nemám pocit, že toho je nejako veľa. Mám veľmi rada mať veľa práce.

Vy však naozaj nemôžete byť nešťastná, lebo ak by ste aj mali málo práce, voľný čas by vám vyplnili vaše koníčky, od extrémnych ako sú lanové dráhy, štvorkolky, adrenalínový šport, cez bežnejšie ako varenie... Je to u vás z každého rožku trošku, takže nuda nemá šancu.

- V živote som sa nenudila. Keď počujem, že niekto povie, že sa nudí, tak tomu nerozumiem. Stále mám pocit, že by deň mohol byť ešte dlhší a pritom vôbec nemusím mať nejakú výraznú aktivitu. Nepoznám slovo nuda a kľúčom k tomu je asi naozaj šport a rôzne iné činnosti. Vôbec nemusia byť drahé, lebo už počujem, ako niekto povie, že na to treba peniažky. Ide o to nájsť si činnosť, ktorá vás napĺňa, baví, a tým môže byť čokoľvek. Možností je nepreberne veľa.

Ste človek, ktorý rád skúša aj nové veci. Teraz je napríklad v kurze pečenie tort, nepustíte sa do toho?

- Skúšam nové veci, ale musí ma to baviť a hlavne, keďže som súťaživý typ, musí sa mi to dariť. Keď zistím, že v tom nie som dobrá, tak ma to už nebaví. To ma naučil šport, že potrebujem vyhrávať. Keď ma napríklad zobrali na bowling, vôbec mi to nešlo. Totálne to neviem, som v tom úplne drevená, tak to proste nechcem robiť. Robím teda len to, v čom som dobrá, lebo to ma potom teší.

Vyzeráte pritom ako žena, ktorá sa len tak ľahko nevzdáva. Keď vám niečo nejde, tak si poviete, ja to dám a dokážete to.

- Asi áno, ale ide o to, či to je, alebo nie je dôležité. Ak je to niečo, čo súvisí, dajme tomu, s mojou profesiou, alebo čo ma posúva ďalej, tak sa do toho samozrejme zahryznem. Keď je to však niečo, čo je nepodstatné a mám sa kvôli tomu frustrovať, že mi to nejde a za každú cenu sa zaťať, tak to určite nie. Nebudem na to míňať energiu, aby som bola nakoniec frustrovaná.

Nemáte pocit, že čas strašne rýchlo uteká? Ťažko uveriť, že máte dcéru vysokoškoláčku.

- Je to strašné. Mám pocit, že sa to len tak nejako... stalo. Že medzitým nebolo nič. Samozrejme, že si človek pamätá kopec vecí, ale je to taký rýchly úsek, tak neuveriteľne rýchlo to ubehne, až si uvedomíte, že je vaše dieťa odrazu dospelé. Má 21 rokov. Kde sa podel ten čas medzi a čo sa udialo? A čím ďalej, tým viac mám pocit, že to ide rýchlejšie a rýchlejšie. Akoby sa to zvyšovalo geometrickým radom. Asi je to však takto dobre. Aspoň mi to pripomenie to, že si mám užívať každú chvíľku a tešiť sa z každej sekundy, lebo všetko hrozne rýchlo pominie a máločo si z toho človek pamätá.

Páčilo sa mi, keď ste v jednom z rozhovorov povedali, že podľa vás má význam len taká láska, pre ktorú robí človek nepochopiteľné veci. Koľko takých lások ste v živote zažili? Lebo ste zrejme človek, ktorý do toho ide naplno, ale potom si to aj riadne vyžerie.

- Vždy chcem lietať v oblakoch a snažím sa ísť do vzťahov naplno. Jasné, že som párkrát narazila. Nechcela by som však rozprávať o vzťahoch, lebo naposledy som niečo povedala a dotklo sa to jedného môjho partnera, a to už nechcem. Lebo všetkých ľudí, s ktorými som kedykoľvek žila, si nesmierne vážim. Už len to, že som kvôli nim niečo urobila, vo mne čosi zanechalo. Myslím si, že láska bez toho, aby ste robili niečo výnimočné a niečo úplne šialené, nemá zmysel. Potom je to len taký obyčajný vzťah. Musím mať lásku, pre ktorú urobím aj nemožné a stále verím, že láska má byť presne takáto. Že vás núti robiť výnimočné veci, lebo vám dáva strašne veľa energie. A keď vám láska veľa energie nedáva, tak to asi nie je až taká pravá láska. Vždy hľadám len takú a verím, že existuje a bude, lebo musí byť. Bez nej sa nedá fungovať. A vôbec mi nevadí, naopak sa teším, keď pre ňu robím šialené veci. Nech sa aj nabijem, no a čo. Nevadí mi to, lebo to si v živote zapamätáte a aj keď je to negatívne, zanechá to vo vás niečo, čo vám nik nemôže vziať. Iba banálne veci si človek nepamätá.

Čiže rozhodne žiadna polovičatosť v tomto prípade u vás neprichádza do úvahy.

- To určite nie.

Niekto kalkuluje, niekto sa bojí, takže radšej neriskuje...

- To už je každého vec. Nie každého to možno teší a nie každý to k životu potrebuje, ja by som však bez takýchto extrémov nevedela existovať. Život bez vášne... Každý je však iný a nemôže sa to asi paušalizovať.

Potom to však chce aj veľkú silu akoby bojovať proti okoliu. Lebo extrémy vyvolajú väčšinou aj pozornosť verejnosti...

- Nikdy nepodlieham tomu, čo si kto o mne myslí. Ľudia vám bežne rozprávajú, že ten sa k tebe nehodí a toto si sa zbláznila, v noci za ním cestuješ? A ja vravím: Hej, no a čo. Všetci sa chcú tak nejako podobať jeden na druhého a vravia, že toto sa má robiť takto a toto by si nemala. No prečo nie? Keď to takto cítim, takto to aj urobím a naozaj som sa odpútala od toho nechať sa ovplyvňovať tým, čo mi okolie podsúva. Neriešim ani, čo o mne hovoria. Nie, že ma to nezaujíma, ale nenechám sa tým vôbec ovplyvniť. Vypočujem si to, ale počúvam hlavne svoju vlastnú intuíciu a myslím si, že to je najlepšie, lebo ma nikdy nesklamala.

Musí to byť ťažké nielen ako pre ženu, ale aj ako pre herečku, ktorá je pod drobnohľadom okolia. Herečkám väčšinou záleží na tom, čo o nich ľudia hovoria... Nevyjdú napríklad ani z domu nenamaľované. Takže to si zrejme tiež vyžaduje veľa vnútornej sily, neriešiť ľudí.

- Lenže to by ste sa inak zbláznili. Všetkým nevyhoviete. Koľko ľudí, toľko názorov. Musíte len zistiť, kým vlastne ste a byť sama sebou. Jasné, že nevyjdem na ulicu v úplne dezolátnom stave, akože to zase mám svoju mieru, pod ktorú ani ja nepôjdem. Aby som sa necítila, ale zase len sama pred sebou, zle. Sama musím byť vyrovnaná a spokojná a potom je mi jedno, čo si kto o mne myslí. Inak by to bolo na zbláznenie, stala by som sa otrokom a o chvíľku by som skončila na psychiatrii. Je mi ľúto vystresovaných kolegýň, vidím to okolo seba, pretože v Bratislave je to trošku dramatickejšie. Všetci striehnu jeden na druhého a sú vystresovaní, dokonca mám pocit, že až paranoidní. Vždy prídu s otázkou a toto si čítala? A ja že nie, nečítala. Myslím, že sa nad to treba povzniesť. Je to prirodzená súčasť našej práce, ale nemôže to byť určujúce. Ak človek nie je sám sebou, tak vás roztrhajú na kúsky a rozmenia na drobné. A to nechcem.

Aké vlastne máte očakávania od partnera? Predsa len, v zrelšom veku žena vie, čo chce a čo nechce a je náročnejšie zľaviť a robiť kompromisy. To, čo vám vadilo v dvadsiatke, už teraz môžete vnímať ako nepodstatné. Aký je váš pohľad na muža, ktorý...

- Ktorý... Pre mňa je v prvom rade dôležitá láska. Ak toho človeka milujem, on miluje mňa, tak... Ja to skrátka nemám kategorizované, že toto chcem, aby mal... Jasné, že elementárne veci ako klamstvo nepripúšťam, ale takého by som nemilovala. Aj keď vidím ženy, ktoré sa permanentne zamilovávajú do mužov, ktorí ich sústavne týrajú. Ja však nie som každá piata žena. Toto našťastie nemám, vždy ide o zdravý vzťah. Naposledy som čítala, že si ľudia veľmi nesprávne vysvetľujú miluj blížneho svojho ako seba samého. Zabudnú totiž na tú druhú časť - ako seba samého. Ľudia nemajú radi samých seba a myslia si, že také to obetovanie sa, že to je miluj blížneho svojho. Avšak najskôr by mal mať rád človek sám seba, ale nie egoisticky, ale tak zdravo. A až potom môže mať rád aj toho druhého. To je pre mňa kľúč k zdravému vzťahu. Až keď ja budem mať svoju zdravú pozíciu vo vzťahu a nenechám si ubližovať a partner mi je akoby zrkadlom, tak to môže fungovať. A funguje to.

Teraz máte partnera, ktorý nie je od fachu. Je to výhoda? Predsa len, viete porovnávať.

- Čo ja viem, ono to asi nie je vôbec dôležité. Dokonca si myslím, keďže aj predtým som mala partnera, ktorý nebol z divadla, že mi to aspoň dáva odstup. Keď totiž máte partnera z fachu, tak v jednom kuse riešite divadlo a stratíte nadhľad. Svoje problémy začnete povyšovať nad všetky ostatné. Keď je však vaším partnerom človek z úplne iného odboru, tak to relativizuje život aj prácu. Zisťujem, že mnoho vecí vlastne nie je až takých dôležitých, nie je to až taký 'ober' problém, ktorý ma trápi, lebo existujú aj úplne iné problémy, ktoré rieši partner. A tak si to relativizujem a myslím si, že je to dobré.

Prinajmenšom triezvejšie.

- Zisťujem, že sa zrazu nepotrebujem baviť o divadle. Mám veľa priateľov z divadla a keď niečo potrebujem riešiť, tak to riešim s nimi. Doma si nepotrebujem za každú cenu vylievať dušu a mordovať sa nad umením. To určite nie.

Povedali by ste o sebe, že ste človek nastavený na párové spolužitie, alebo by ste v pohode fungovali ako samostatná jednotka?

- Ejha. V podstate som nikdy nebola sama. Myslím, že som tandemový človek. Nehovorím, že sa mi nepáči, keď som chvíľku sama a tým, že hrám v Košiciach a priateľ žije v Bratislave, to mám tak napoly. Akoby som tu mala azyl a nevravím, že sa mi to nepáči. Avšak vždy mi čosi chýba. Akoby som partnera potrebovala. Chcela som sa chvíľku hrať na feministku, že to vydržím a skúsim si, čo to je, lenže vzápätí si poviem načo. Som párový typ a teší ma, keď pre niekoho niečo robím. Veľmi rada sa o niekoho starám a zároveň mám rada, keď sa niekto stará o mňa. Takže mne sa páči byť v páre a chcem byť v páre.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.