Herečka Dana Košická je večne na cestách. Účinkuje v košickom Štátnom divadle, no úspechy žne i na bratislavských divadelných doskách. Popri tom stíha i seriály a vlastný autorský dokumentárny projekt. Na Košice však nedá dopustiť a býva tu aj za cenu obetovania pohodlia.
Hoci by bolo v jej prípade jednoduchšie a logickejšie presťahovať sa do hlavného mesta, kde študuje jej dcéra vysokoškoláčka a kde má i priateľa, rozhodne nemieni pretrhať zväzky s Košicami.
„Držia ma ľudia, ktorí tu sú, aj krásne divadlo. Atmosféra tohto mesta i celého východu. Milujem východ, som východniarka, cítim sa tu doma. V Bratislave sa stále cítim ako hosť. Aj keď tam mám dcéru, priateľa a veľa práce, vždy keď poviem, že idem domov, idem sem. Hoci nie som rodená Košičanka. Proste som tu doma. Tu nadobúdam harmóniu. Je to možno nevysvetliteľné, ale vždy sa teším, keď tu idem,“ vyznala sa nám krehká blondínka.
„Mám kočovnícke korene“
Aktuálne ju môžeme v Košiciach vidieť napríklad v predstaveniach Bocatius, Macbeth, Príbehy obyčajného šialenstva, Zločin a trest, Medeia či Chrobák v hlave. K tunajšiemu divadlu ju viaže blízky vzťah.
„Je naozaj krásne. Vždy, keď doň vojdem, poviem si, jej, to je úžasné, pracujem v takej krásnej budove, je to dar. Nemôžem to len tak zahodiť. Jasné, že to je únavné, aj keď to nie je zase až tak ďaleko. Všade vo svete ľudia cestujú, len u nás, bohužiaľ, sú cesty také zlé. To je na tom najúnavnejšie. Inak by mi to vôbec nevadilo, pretože mám určite nejaké kočovnícke korene. Akonáhle začnem baliť kufre, hneď som vytešená. Keby bola diaľnica a za tri hodiny som v Bratislave, ani si to nevšimnem, lebo si medzitým pustím hudbu a aspoň zrelaxujem v okruhu samoty. Hádam to bude časom lepšie. Zatiaľ mi to však nevadí, nie som z toho unavená, nie je to každý deň a nie je to až také husté.“
Dobrovoľná samota na bežkách
Je veľmi vďačná za to, že sa jej všetci snažia vyjsť v ústrety tým, že jej predstavenia nerozkúskujú. „Takže zatiaľ je to v pohode a myslím, že by to tak aj malo fungovať. Herci odjakživa kočovali, tak aj my by sme mali kočovať. Čo sme horší? (Smiech.)“
Popri všetkých svojich pracovných povinnostiach si však nájde čas aj na oddych. Vždy, keď stíha, dopraje si túru na bežkách či len tak po svojich. A ako vraví, najradšej osamote.
„To je však dobrovoľná samota. Každý by si ju asi mal z času na čas dopriať. Byť sám je občas veľmi dobré. Ja sa tak očisťujem a v športe je to ideálne. Nepotrebujem sa nikomu prispôsobovať, vyčistím si hlavu a idem. To je však chvíľková dobrovoľná samota, ktorá mi robí dobre a vrelo ju odporúčam ako terapiu.“
Pri fotení sa červená
Momentálne účinkuje v seriáli Klan, ktorý bol pred časom po chvíľke stiahnutý a teraz sa vysiela na Pluske.
„Keďže sme v podstate vedeli zákulisné veci, že projekt sa nedáva do zásuvky, ale že pokračuje, len bol zle načasovaný, tak sme to aj tak brali. Nebolo to nič fatálne s tým, že by naša práca vyšla nazmar a išlo o niečo premrhané. Ale keby to dopadlo tak, že nič z toho, to by ma mrzelo. A asi každého. A odobralo by mi to energiu. Nechcem sa v takej situácii ocitnúť,“ skonštatovala herečka, ktorá sa na seba v televízii vonkoncom nepozerá rada a dokonca sa aj nerada necháva fotiť.
„Mám v sebe akúsi cudnosť. Normálne sa vtedy červenám. Je to však zdravé na pleť,“ smeje sa.
Ak sa chcete o sympatickej herečke dozvedieť oveľa viac, prečítajte si rozhovor v Pohode ženám v utorok 4. marca.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
