Dvakrát nad dvadsať (Polis, Focus) a raz dokonca nad tridsať percent (Median), ktoré skóroval Andrej Kiska vo februárových prieskumoch, prepisujú zvyšné tri týždne prezidentskej kampane. Odprisahať sa ešte stále nedá nič, ale muselo by sa stať čosi ozaj dramatické, prevratné, aby súperom Fica v druhom kole bol ktosi iný ako práve Kiska.
Kiskove zisky nie sú celkom iste odrazom toho, že by bol lepším kandidátom než Procházka alebo Kňažko. (Či aj Čarnogurský, Hrušovský alebo Bárdos! Aj keď od počítača sa ťažko hodnotí (nevidíte všetko), pána Dobrého Anjela nesie na svojich krídlach zrejme najsilnejšia a najúčinnejšia kampaň. Obraz, imidž, posolstvo, ktoré o sebe on a jeho štáb šíria, sa najlepšie lepia na voličov bez ohľadu na mieru reality v odkazoch. Netreba sa čertiť ani kliať, tieto prezidentské voľby nie sú prvé ani posledné - na Slovensku či na svete - ktoré nerozhodne spôsobilosť na výkon funkcie, ale kvalita marketingových a mediálnych plánov. Čo platí, samozrejme, v plnej miere aj vtedy, ak víťazom prezidentského behu bude Fico.
Útoky, ktoré sa teraz z „chumla" zaostávajúcich súperov spustili, že akože Kiska je nečitateľný, nechce diskutovať, nemá názory (a pod.), sú pochopiteľné. Kňažkovi a spol. nezostáva nič, než lámať cez koleno nepriaznivé trendy. Triafajú ale vedľa. Aj keď počítame so silou Kiskových financií, s ktorými môže súťažiť len Fico, tak Kňažko, Procházka, Hrušovský a spol. zlyhali v kapitalizácii svojej výhody väčšej verejnej známosti. Len z vlastnej viny (neschopnosti) ju nedokázali premeniť na viac percent a ocitli sa pod tým Kiskom, ktorý ako neverejná tvár musel zo začiatku riešiť svoju elementárnu poznateľnosť.
V kritike, že Kiska nereprezentuje žiadny politický prúd ani ucelený svetonázor, je iste veľa pravdy. Otázka je, že prečo by vôbec dačo reprezentovať mal, keď nebol členom SDKÚ, KDH, Smeru a pod. On bol v živote podnikateľom a filantropom, nemal dôvod zaoberať sa otázkami napr. dôchodkového systému, rozpočtového určenia daní, členstva v nadnárodných štruktúrach, energetickej bezpečnosti a pod., a pod., na ktorých sa pilujú ideológie a tvorí, podľa možnosti integrovaný svetonázor. Keby kandidoval do parlamentných volieb na listine nejakej strany, absencia názoru by ho zaiste diskvalifikovala (ako väčšinu terajších poslancov). Kiska ale kandiduje za prezidenta, ktorého ústavným právomociam je ľahostajné, či je liberálom, konzervatívcom, eventuálne - horribile dictu - socialistom.
Samozrejme, že prezident s politickým profilom (a najlepšie takým, ktorý je nám blízky) sa omnoho lepšie hodí do prostredia, ktoré nazývame politikou. Samozrejme, že primárne hľadáme človeka, ktorý zažil politickú zodpovednosť a orientuje sa „v biznise". Avšak to, že s chatrnou politickou výbavičkou je druhý v dostihu, nie je chyba ani vina Kisku, ale konkurentov, ktorí s - údajne - lepšou výbavou zaostávajú za ním o desať, dvadsať bodov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
