Roky počúvame o tom, že kapusta, karfiol, brokolica aj sója nepretržite číhajú na každú štítnu žľazu, ktorá im príde do rany a potom ju zasypú paľbou svojich „strumigénov". A robia tak až dovtedy, kým tomu nešťastníkovi, ktorý sa ešte odvážil jesť tieto potraviny, nenarastie na hrdle hrča zvaná struma. Kde je však pravda?
Doktor Igor Bukovský preskúmal tento mýtus o „strumigénoch" a dospel k viacerým záverom. Zhrnutie je však jednoduché: "Strumigény v potravinách ako kapusta, brokolica, kaleráb či sója sú v skutočnosti veľmi užitočné a zdravie podporujúce látky. U niektorých ľudí za nepriaznivej zhody okolností však môžu vyvolať problém. Je to presne to isté, ako napríklad s vodou: je pre život nevyhnutná, ale pasažieri na Titanicu to videli asi inak," informuje doktor.
"Strumigény" však vo všeobecnosti naozaj sú látky alebo iné faktory schopné vyvolať zväčšenie štítnej žľazy - strumy. Struma je prejavom poruchy funkcie štítnej žľazy.
Najznámejšie "strumigény"
Najsilnejším známym "strumigénom" je deficit jódu, ale ten sa v našej krajine vyskytuje pomerne zriedkavo, pretože okrem veľkej spotreby kravského mlieka máme aj jodidovanú soľ.
Deficit selénu a spánkový deficit sú tiež silným spúšťačom strumy, a práve deficit selénu aj spánku sa v našej krajine vyskytuje až príliš často.
Aj niektoré lieky (mnohé antibiotiká, psychofarmaká, nesteroidné protizápalové lieky) obsahujú strumigénne látky.
K "strumigénom" patria aj dusičnany, jodičnany, sulfónamidy, niektoré pesticídy, insekticídy a mnohé iné látky. "Celá chémia v štítnej žľaze a krvi je veľmi zložitá a kapusta je iba zlomok zlomku tejto zložitosti."
Zavádzanie
Nazývať látky z brokolice, kapusty alebo sóje „strumigénmi" je podľa doktora Bukovského veľmi zavádzajúce - vzniká totiž dojem, že konzumácia týchto potravín vyvolá strumu u každého, kto si ich trúfne vložiť do úst. "Pravda je taká, že pre väčšinu ľudí sú tieto potraviny bezpečné a mnohými spôsobmi dokonca podporujú zdravie, napríklad chránia aj pred rakovinou štítnej žľazy. Brokolica ani sója neobsahujú strumigény v pravom slova zmysle. Tieto látky sú v skutočnosti veľmi užitočné, ale u niektorých ľudí s definovaným rizikom môžu vyvolať problém."
Ako sa teda zariadiť?
Kapustová zelenina
Ak si neliečite štítnu žľazu, pokojne jedzte kapustovú zeleninu aj denne alebo aspoň párkrát za týždeň.
Ak si liečite štítnu žľazu, môžete jesť kapustovú zeleninu, no nejedzte jej viac ako 100 gramov denne a konzumujte ju varenú. Dbajte tiež o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D.
Sója
Sója je pre zdravých ľudí bez uvedených rizík ochorenia štítnej žľazy úplne bezpečná v dávke až do zhruba 350 gramov tofu denne.
Ak si liečite štítnu žľazu, môžete jesť sóju a sójové výrobky (okrem sójového mäsa). Nejedzte ich však viac ako 100 gramov za deň a nejedzte ich denne. Po užití lieku na štítnu žľazu nekonzumujte sójové výrobky najmenej 3 hodiny. Dbajte o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D.
Autor: akv.sk, nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
