Drobná, veselá, čo sa vždy tvárila, že život je gombička. Zdenka Predná od čias prvej SuperStar síce nepodrástla, no zvážnela. Usporiadala si život a zistila, že Bratislavu nepotrebuje ani pre seba, ani pre svoju tvorbu. A tak oprášila domček v rodnej Banskej Štiavnici, kde už nejaký ten rok žije so svojím priateľom Dušanom. Odkedy sa vrátila „domov", darí sa jej. Vydala album, no sama sa vydávať ešte nemieni. Otázky o svadbe neznáša rovnako ako otázky o tom, či má silikóny.
Nedávno ste na svojej stránke pozývali fanúšikov na online rozhovor s vami. Pripísali ste však, že sa vás môžu pýtať čokoľvek, len nech to nie je o svadbe, deťoch a silikónoch. Je ešte niečo, o čom sa odmietate baviť takto verejne?
- V podstate som to napísala zo srandy, ale myslela som to vážne! Rozprávam sa veľmi rada o hocičom, ale keď sa niektoré otázky opakujú, je to pre mňa unavujúce. Ani jednu z tých troch vecí zatiaľ nemám, tak sa radšej budem baviť o niečom, čo už mám, napríklad o novom albume.
Predsa len mi nedá, priateľa máte, no svadbu a dieťa zatiaľ neriešite. Dokonca ste sa vyjadrili, že ak svadba, tak to nebude nič oficiálne na úrade. Tak to mi vychádza na Las Vegas.
- No, a máme to tu opäť... Zatiaľ naozaj nič neplánujem, uvidím, čo mi život prinesie. A veľmi sa na to teším.
Už pár rokov si s priateľom Dušanom užívate život v malom domčeku v rodnej Banskej Štiavnici. Ako krajinná inžinierka ste sa teda mohli poriadne vyblázniť na záhradke.
- Záhradka bola už predtým upravovaná, takže som veľa roboty nemala. Tento rok sme ale prvýkrát sadili zeleninu aj bylinky a musím povedať, že je to skvelé, mať niečo zo svojej záhradky! So záhradkou mi veľmi pomáhajú rodičia, chodia sa odreagovať. Mamina niekedy ešte aj potme vytrháva burinu, neviem ju dostať domov.
Do čoho ste ešte pri rekonštrukcii „kecali"?
- Do všetkého! Ale mala som skvelých pomocníkov, ktorí to robili so srdcom a tak to aj vyzerá, je to na domčeku cítiť. Vládne tam úžasná pohoda a dokážem tam perfektne načerpať energiu.
Netúžili ste skôr po bývaní vo veľkomeste? Veľa hudobníkov v snahe presadiť sa uteká zo svojich rodných miest, aby boli bližšie pri príležitostiach. Vy ste investovali do domčeka v rodnej Banskej Štiavnici.
- Ja som sa už v Bratislave "vyžila", už mi veľmi nemá čo ponúknuť. Preto zdvíham kotvy a utekám domov, tam, kam ma ťahá srdce. Hudbu predsa viem robiť aj zo Štiavnice, odskúšala som si to a skutočne to ide.
Fanúšikov ste nedávno potešili dlho očakávaným albumom a pritom si už mnohí mysleli, že s hudbou končíte, keď o vás nie je počuť. Nebáli ste sa, že sa na vás zabudne?
- Človek nevydá tri roky album a už by chceli na neho zabudnúť. Len to nie, mňa to baví a budem to robiť, dokedy budem dýchať. Nech si zabúda, kto chce a na čo chce. S albumom som spokojná. Každá zo skladieb má osobný príbeh. Ľudia musia určite cítiť, že to som ja... Je to výborný pocit.
Amulet vznikal tri roky, je to výborný čas sa s pesničkami naozaj pohrať, no aj dosť dlhá doba, aby vám teraz liezli krkom. Tak úprimne, ešte nelezie ani jedna jediná?
- No, zopár som ich musela vyhodiť, lebo mi už neprišli aktuálne. Krkom mi nelezie ani jedna, teším sa, že konečne môžeme hrávať s kapelou nové veci. Najradšej mám Dýcham, Bodliak a Amulet.
Nie každý sa verejne priznáva k amuletom, ktoré majú prinášať šťastie a chrániť, vy ste ich však bez okolkov priznali hneď niekoľko. Veríte v ich silu?
- Samozrejme, verím v ich silu a hlavne verím v seba. To je hádam najviac.
Ktorý si ceníte najviac, má pre vás najmagickejšiu silu?
- Každý je niečím výnimočný. Každý má svoj vlastný príbeh. Každý mi pomohol v inej životnej situácii, takže sa nedá jednoznačne určiť, ktorý je ten naj. Mám ich poriadnu zbierku. Dostala som ich od kamarátov, ktorých mám rada a verím im. Nosím ich stále so sebou, pretože sú od ľudí, ktorých si veľmi vážim. Niektoré som dostala aj od fanúšikov a niektoré som si sama doniesla z ciest. Rada totiž cestujem a rada vymetám starožitníctva. Amulety mi pripomínajú príjemné chvíle, strávene niekde alebo s niekým.
Veríte v také nadprirodzené záležitosti ako sú napríklad horoskopy alebo anjeli strážni? Tí by tiež medzi amuletmi nemali chýbať.
- Áno, verím.
Darí sa amuletom držať na uzde aj vaše nepríjemné alergie, ktoré vás pred pár rokmi poriadne potrápili?
- Chvalabohu môžem momentálne povedať, že som zdravá, takže asi hej. Ale tiež si musím aj sama dávať pozor na to, čo zjem. A to je veľmi ťažké, lebo ja rada papkám... Vyhýbam sa mlieku, mäsu a jedlám z mikrovlnky.
Čo vám pomáha, aby ste boli v pohode?
- Stačí mi, keď mám okolo seba príjemných ľudí a keď ma nič netrápi.
Zimné pochmúrne obdobie nie je nič moc pre zdravých ľudí, nie to ešte pre takých, čo majú pochrámanú imunitu. Ako prežívate toto sivé obdobie?
- Nejak sa to snažím prežiť, ale túto jeseň a kus zimy som zatiaľ prežila celkom bez ujmy. Jeseň k nám bola milostivá a zima v podstate tiež, ale každopádne už teraz sa teším na jar!
Prepadávajú vás aj nostalgické nálady?
- Asi ako každého, samozrejme raz za čas prepadnem tomuto pocitu aj ja.. Nebránim sa tomu, ale zbytočne sa v tom nevyžívam. Snažím sa myslieť pozitívne.
Ste psíčkarka - záchranárka, nebyť vás, psíka Burka by stihol bohvieaký osud. Teraz, keď máte väčší životný priestor a záhradu, neláka vás zachraňovať aj iné zblúdilé zvieracie existencie?
- Psov už majú všetci moji kamaráti, rodičia, známi.. Už ich nemám komu nahovárať. Zvieratá sú čisté dušičky. To, čo mi dal Burko radosti a lásky za tých pár rokov, to vám neviem ani opísať. Úplne iný rozmer lásky. Ale ďalšieho psíka si zatiaľ nechcem brať, lebo často cestujeme a Burko samozrejme všade s nami. On je už zvyknutý.
Psíky majú všeobecne schopnosť nahodiť pohľad, z ktorého sa roztápajú ľadovce. Aký je ten váš, má vás omotanú ako labky?
- Samozrejme, keď si zmyslí, že chce dobrôtku, chodí za mnou, oblizuje ma a robí psie oči, až kým nedostane to, čo chce. Vždy mu podľahnem.
Ešte z čias SuperStar si vás pamätáme ako malú, milú, bezprostrednú babu, čo rieši veci s prehľadom. Stále ste taká, či už vek a zodpovednosť zaklopali na dvere?
- Veru zaklopali, už bolo načase, ale čo ostalo, že som stále milá a malá...
Faktom však je, že nám vekom opeknievate, normálne ste vyrástli do krásy. Vyžívate sa v móde alebo ju beriete ako nutné zlo?
- Nooo, tak to ďakujem... Idem strednou cestou. Neprežívam to nijako extrémne, ale rada sa pekne oblečiem, ak treba, čo občas treba.
Prednedávnom ste sa dokonca stali modelkou na móle, zaujímavá skúsenosť, nie?
- Párkrát som už predvádzala, ale mám pocit, že to vždy odfláknem. Iba sa tam tak prejdem, ani usmievať by som sa nemala. Ťažké to majú tie modelky veru.
Vyžívate sa v dizajnových kúskoch alebo si s rovnakou radosťou zájdete kúpiť tričko za 3,50 eura do „obyčajného obchodu"?
- Presne tak, kombinujem to. A tiež to viem oceniť aj na ostatných. Ľahko sa človek pekne oblečie, keď má veľa peňazí. To nie je veda. Ten, čo sa vie za málo obliecť, to je umenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
