Svoj hlas prepožičal najväčším filmovým mágom - Gandalfovi z Pána prsteňov i Dumbledorovi z Harryho Pottera, ale aj obrovskému množstvu iných postáv. Bol Grékom Zorbom, Raskoľnikovom i Donom Carlosom. Leopold Haverl však pôvodne chcel byť muzikantom. Napokon síce hudba zostala v jeho srdci a dodnes skvelo hrá na gitaru i klavír, no v Haverlovom živote na plnej čiare vyhralo herectvo. Leopold Haverl zomrel 5. februára 2016. Toto je archívny text z roku 2014 v pôvodnom znení.
Hoci Leopold Haverl zasvätil herectvu 66 rokov svojho života, jeden sen sa mu nepodarilo naplniť. No aj napriek tomu právom patrí medzi naše najväčšie herecké legendy.
Počas svojej bohatej hereckej kariéry prešiel „Hafi“, ako ho kolegovia láskyplne volajú, tými najrozličnejšími štádiami.
„Nikdy som síce nehral milencov typu Rómeo, ale skôr takých charakterových, ktorí boli niečím poznačení – rodovo, alebo psychicky. Hral som veľa šľachticov, neskôr mnoho charakterových postáv. No najradšej som mal vždy postavy šmrncnuté komikou. Vždy som túžil hrať Švejka, no nikdy sa mi to nepodarilo,“ prezradil svoj márny sen.
Bol Hafi, lebo vedel štekať
Komické vlohy sú však pre Leopolda Haverla príznačné. A to aj vtedy, keď tento 78-ročný herec hovorí o svojom živote.
„Mama mi hovorila, že som sa narodil v krásny slnečný deň. Bola nedeľa a vonku boli dva metre snehu. Pôrod trval nekonečne dlho a napokon ma vytiahli von kliešťami, azda preto ma občas bolí hlava,“ rozpráva žartom.
A prečo získal prezývku Hafi? „Volali ma aj Leo a Hafi vzniklo až neskôr, lebo som vedel dobre štekať. Prvý raz som to využil na konzervatóriu, kde sme robievali partizánske etudy a ja som v nich hral psa.“
S úsmevom spomína aj na časy, keď herci z Národného divadla vo veľkom chodievali na zájazdy po Slovensku.
A nevynechali ani Košice.
„Do Košíc som vždy rád chodieval, robil som tu aj televíziu a dabingy. Páči sa mi váš zvyk nalievať kapurkové,“ priznal sa v jednom rozhovore pre Korzár veľký divadelný a televízny profesionál, ktorý tvrdí, že dobrý herec musí vedieť zahrať všetko, aj maďarskú salámu.
Chýbajú mu kolegovia, ktorí už odišli
Keď však príde reč na staré dobré časy, prepadá ho nostalgia.
„Celá moja generácia je už vlastne nebohá. V šatni som sedával s Mistríkom, Rajniakom a Müllerom, Durdíkom, Mrvečkom. Viac priateľov mám už mŕtvych, ako živých. Je to vlastne také memento, že nič netrvá večne,“ konštatuje.
Ako spomienku na dlhoročných hereckých súputnikov si v šatni celé roky nechával motýlika, v ktorom hrával Mistrík a Rajniakov poľovnícky klobúčik, v ktorom pochodil celý Liptov. Spolu si zase do šatne kúpili historicky prvú hereckú chladničku, v ktorej nikdy nesmel chýbať gruzínsky koňak.
S Müllerom začal fajčiť
Na svojom hlase Haverl usilovne „pracoval“ s ďalšou hereckou ikonou – Vladom Müllerom. Keď mali šestnásť rokov, prihlásili sa do dvojročného divadelného kurzu a spomedzi všetkých uchádzačov prijali práve ich. „Hafi“ pri statnom Müllerovi ťahal za kratší koniec povrazu.
„On už vtedy mal výšku, váhu, hlas a bol na herectvo vyzbrojený. Ja som bol len taký fagan. Vtedy sme s Vladom začali tajne fajčiť kvôli hlasu,“ prezradil, ako sa dostal k cigaretovému neduhu, ktorého sa po celý život nezbavil.
A v podstate sa ani nechcel s odôvodnením, že keď už do toho toľko investoval, bola by škoda prestať fajčiť.
Herec dokonca priznal, že skúsil aj čosi tvrdšie, ako sú cigarety. Keď v šesťdesiatych rokoch skúšal Dürrenmatových Fyzikov, prihlásil sa do skupiny dobrovoľne testujúcich LSD.
„Vtedy to prišlo do módy z Ameriky, tak to testovali v jednom blázinci. Odvtedy viem, že každý človek je vo svojej podstate schizofrenický, má v sebe aj iného človeka a iný život, ktorý vplyvom LSD vypláva na povrch. Bol to ťažký a depresívny zážitok.“
„Kopanec“ od prvej scény
Leopold Haverl prežil v Slovenskom národnom divadle doslova celý život. Jeho otec tam totiž pracoval ako osvetľovač.
„Pôvodne bol záhradník, no skonfiškovali nám pôdu. Bolo to pre neho vtedy ťažké, dostal mozgovú príhodu a musel si nájsť alternatívne zamestnanie. Urobil si elektrikársky kurz a zamestnal sa v SND. Tak som privoňal k divadlu. Zoznámil som sa s celou zakladateľskou generáciou – Meličkovou, Borodáčom, Gregorom, Hubom, Záborským... Poznali ma ako dieťa a učili ma, ako budúceho adepta herectva,“ zaspomínal si na zlaté časy slovenského divadelníctva.
Aj preto sa ho veľmi dotklo, ako sa k nemu v Národnom zachovali pred tromi rokmi. Vtedajšie vedenie činohry jeho a Olda Hlaváčka, teda dve herecké legendy, neľútostne odpísalo. Doslova ich ponižovali! Ich dlhodobá nespokojnosť vyvrcholila pri prípravách premiéry Shakespearovej hry Coriolanus.
„Dali im postavy vhodné pre komparz a nesprávali sa k nim, ako sa patrí. Haverl musel prenášať stoličky a dlho stáť, čiže robiť všetko, čo môže robiť komparz. So staršími hercami Hafiho kvalít by mali zaobchádzať inak, šetriť ich a nedevalvovať umenie,“ prezradil vtedy médiám zdroj z divadelného zákulisia.
Obaja herci napokon dali výpovede, no na Haverla to veľmi zle dopadlo. Skolaboval a skončil v nemocnici.
Smola po Dóczyho pohrebe
Ďalšie nečakané zdravotné problémy ho potrápili pred rokom. Cestou z pohrebu svojho hereckého kolegu Jozefa Dóczyho sa pošmykol na zľadovatenom chodníku, spadol a zlomil si kŕčok stehennej kosti. Po operácii musel chvíľu chodievať len o barlách, no napokon sa z toho, našťastie, dostal.
Po zmene pomerov na našej prvej divadelnej scéne sa Leopold Haverl na dosky vrátil ako hosť a dnes ho môžeme vidieť opäť s jeho nezameniteľným šarmom a hlasom v akcii, aktuálne v predstavení Chrobák v hlave.
Keď nehrá, venuje sa svojej záľube vareniu a samozrejme, rodine. Je druhýkrát šťastne ženatý a z prvého manželstva má syna Miloša a dcéru Yvett, ktorí z neho urobili niekoľkonásobného starého otca.
S neodmysliteľnou cigaretkou. Leopolda Haverla sprevádza celý život a možno aj vďaka nej má taký zaujímavý hlas.
Foto: judy
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
