Semenárske firmy sa pretekajú v nápaditosti obalov a každý druh, odrodu vykresľujú ako jedinečnú. Obaly priťahujú našu pozornosť a v tomto prípade oveľa viac platí ako pri iných komoditách, že obal predáva a koľkokrát kúpime aj semená, ktoré sme nemali v pláne, ale len preto, lebo nás upútal obrázok. V niektorých vrecúškach je len pár semien (odrody vedené ako F1), v iných po 2 g a pri strukovinách sa obsah počíta na deká. Aj ceny sú veľmi rozdielne, nielen v závislosti od odrody, ale aj od distribučnej spoločnosti.
Pôvod
Paprika patrí medzi zeleninu a pôvod má v Strednej Amerike. Zo začiatku sa v Európe pestovala ako okrasná a liečivá rastlina, prípadne ako dochucovadlo. Z pôvodných odrôd sa postupne podarilo vypestovať druhy s väčšími plodmi v rôznom tvare a farebnom prevedení, s hrubšími stenami, s odlišnými chuťovými vlastnosťami, ako aj s nižším podielom štipľavosti.
Takmer každá krajina má vyšľachtené krajové odrody, takže vzniklo nepreberné množstvo druhov. Aj naši šľachtitelia prispeli do zoznamu paprikou PCR, ktorá je veľmi raná a vhodná na hriadky. V priebehu rokov stala sa východiskovým materiálom takmer pri všetkých raných odrodách.
Odrody
Okrem bežných typov paprík pozornosť si zasluhuje sladká červená kapia, ktorá za líši od bežných odrôd silnejšou stenou plodov a darí sa jej len v najteplejších oblastiach. Je sladká, v predĺženom tvare a vhodná na zaváranie. Zaujímavá je ešte skupina tzv. jabĺčkových paprík, ktoré majú tiež špeciálne upotrebenie. Medzi labužníkmi obľúbenou skupinou sú rôznofarebné papričky najčastejšie v tvare ovocia. Pestujú sa ako okrasné rastliny a vyznačujú sa bohatou úrodou malých plodov, chuťovo veľmi štipľavých. Tento typ paprík sa úspešne môže pestovať aj na balkóne, alebo v byte. Zvyčajne sú to stále zelené rastliny.
Zeleninová paprika
Zeleninová paprika je v našich podmienkach jednoročná rastlina. Konzumuje sa šťavnaté oplodie, ktorého chemické zloženie závisí od stupňa zrelosti, pestovateľskej oblasti a agrotechniky. V surovom stave obsahuje zo všetkých u nás pestovaných zelenín najviac vitamínu C, až šesťkrát viac ako citróny. Väčšina plodov v čase 100–percentnej zrelosti má intenzívnu červenú farbu vďaka farbivu karoténu, provitamínu A. Nie menej významné sú pre náš organizmus aj ďalšie dary tejto zeleniny, ako je betakarotén, vitamíny zo skupiny B a minerálne látky vápnik, fosfor, draslík, síra a železo, ktoré ovplyvňujú mnohé fyziologické funkcie v našom tele, najmä čo sa týka trávenia. Typickú chuť a vôňu plodom zabezpečujú éterické oleje, ktoré sa vyskytujú v oplodí. Alkaloid kapsicín zase dodáva plodom ostrú, štipľavú chuť.
Podmienky
Paprika na voľných záhonoch sa môže pestovať len v najteplejších oblastiach Slovenska. Semeno vysievame od konca februára do polovice marca v skleníkoch, v teplých pareniskách, alebo do debničiek na okenných parapetoch. Predpestovaná a dobre vyvinutá priesada má byť nízka a dostatočne silná. Pri presádzaní na záhon, čo býva až po 15. máji, by mala mať asi 10 pravých listov. Je to rastlina veľmi náročná na svetlo a vodu, preto jej pestovanie musí sprevádzať intenzívne zavlažovanie najmä podmokom. Počas vegetácie vyžaduje optimálnu teplotu 22° C. Nízke nočné teploty spomaľujú vegetáciu až zastavujú rast. Pôdu vyžaduje priepustnú, bohatú na humus a živiny. Bez hojenia je pestovanie papriky málo úspešné, preto by sme dodávku živín mali opakovať každých 14 dní. Okrem priameho, viaczložkového hnojiva, paprika znáša aj zálievku z trusu alebo hnoja hospodárskych zvierat. Vďačná je aj za listové hnojenie, ktoré robíme postrekom.
Choroby
Z vírusových ochorení často na paprike diagnostikujeme ružicovitosť, tabakovú mozaiku a pestrolistosť. Ochrana je založená na prevencii. Z hubových chorôb sa najčastejšie vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba. Zo živočíšnych škodcov sú to molice a zelené vošky, ktoré škodia cicaním rastlinných štiav, ale sú aj prenášačmi vírusových ochorení. Používame proti nim prostriedky proti cicajúcemu a loziacemu hmyzu.
Autor: Peter Ország
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
