ebuje.
Nad vekom vôbec neuvažuje, vníma ho len ako číslo, ktoré sa každý rok zvyšuje: „Nepremýšľam o tom, vôbec sa na to necítim, pohybujem sa medzi tridsiatnikmi. Nebudem to oslavovať. Som rada, že som sa narodila 14. februára, takže ako roky pribúdajú, už nikto nevie, koľko mám rokov, oslavujeme už len Valentína,“ vysvetľuje hudobníčka.
„Narodila som sa na Valentína, preto by som mala byť stále šťastná a zamilovaná.“
Práve takto Filipová pôsobí, že má dvakrát toľko rokov, je viac ako neuveriteľné.
Chcela byť krasokorčuliarkou aj letuškou
Rodáčka z Prahy vyrastala v hudobníckej rodine, jej otec bol operný spevák a herec a mama učiteľkou hudobnej výchovy. Gitara bola u nich len tak opretá o stenu a tak bolo len otázkou času, kedy v nej malá Lenka objaví záľubu.
Vždy však hudobníčkou byť nechcela: „Mala som rôzne sny. Chcela som byť krasokorčuliarkou, letuškou... Keď som bola úplne maličké dievčatko, tak som túžila byť predavačkou. Čokoľvek som si šla na seba obliecť, som najprv sama sebe predala.“
Nakoniec nad všetkým zvíťazila hudba. V roku 1976 absolvovala štúdiá na pražskom konzervatóriu a následne na Medzinárodnej hudobnej akadémii v Paríži hru na gitare. Do povedomia československých poslucháčov sa dostala najmä vďaka spolupráci s Karlom Zichom.
Muža tají, dcéra sa odtajnila sama
„Muzika je môj partner. Podrží ma, keď si neviem rady. Je to veľmi krehká vec, ktorá vzniká na báze pocitov.“
Filipovej partnerom je okrem muziky aj muž z mäsa a kostí, o ktorom však zásadne nerozpráva. Architekt Boris Drbal sa s ňou príliš neobjavuje ani v spoločnosti, nie preto, že by ju nemal rád, ale taká bola ich vzájomná dohoda.
Možno sa to raz zmení, tak ako v prípade speváčkinej dvadsaťročnej dcéry Lenky. O nej tiež príliš nerozprávala a dnes zapĺňa stránky novín ako začínajúca speváčka Lenny.
„Mama ma do muziky nenútila, sama som mala neustále otvorené oči aj uši. Mamka nikdy nemala potrebu zaťahovať ma do šoubiznisu, ani nikde nie sme vyfotené spolu, keď som bola malá,“ vysvetľuje dcéra, ktorej kritici predpovedajú sľubnú kariéru.
V hudbe je sebestačná jednotka, pochopila, že len výsledkami sa zbaví nálepky protekčné dieťa.
Žije v prítomnosti
Ani v šesťdesiatke sa Filipová nemá dôvod ohliadať za kariérou. Hudobníčka sa necháva inšpirovať stále novými smermi a vymýšľa koncertné programy, s ktorými cestuje nielen po rodných Čechách.
Navyše je zástancom myšlienky, že v minulosti sa netreba vyžívať a dôležitý je pohľad dopredu: „Nie som ten typ, ktorý sa často obzerá do minulosti. Kedysi som to robievala častejšie. Pátrala som v minulosti po veciach, ktoré sa stali a zisťovala, čo som kedy urobila zle. Naučila som sa však žiť v prítomnosti. Prítomnosť je dôležitý okamih. Obracať sa dozadu za nepríjemnými vecami je dobré len vtedy, keď sa z nich dokážete poučiť, aby ste nestúpili dvakrát do tej istej rieky. Inak to nemá význam a žiť predsa treba v prítomnosti.“
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
