Obrovský krik a kvik v Európe vyvolalo švajčiarske referendum o prisťahovalectve, v ktorom najtesnejšou väčšinou – 50,3 percenta – občania rozhodli o zavedení kvót na cudzincov, ktorí sa chcú usadiť. Zo Slovenska, kde imigračný problém de facto neexistuje, je poučné sa pozrieť na tému, ktorá azda najviac lomcuje vyspelejšou Európou. Raz môže byť totiž i naša, hoci v budúcnosti skôr veľmi vzdialenej ako čo len strednodobej.
Príznačné je, že sotva stihli oznámiť výsledok, od všelijakých europolitikov sa už aj sypali rôzne „obavy“, „sklamania“, ba aj priame vyhrážky. Napríklad – keďže kvóty sa majú vzťahovať aj na občanov EÚ, pričom Švajčiarsko je v Schengene - že „Švajčiarsko si nemôže vyberať len hrozienka, trebárs veľký európsky trh, a odmietať čo je preň nepríjemné, napr. voľný pohyb osôb“ (vysoký nemecký diplomat). A veľa podobného.
Ide o naprosto prepálenú, typicky európsky splašenú reakciu. Jednak preto, že nič sa teraz nedeje, politici v Berne majú tri roky (!) na to, aby vôľu ľudu vtelili do zákona, a dovtedy platí status quo. A, čo je podstatnejšie a z debaty to úplne vypadlo, status quo aj možno zostane. O tom, aké vysoké-nízke tie kvóty budú, si totiž rozhodnú politici v jednotlivých kantónoch samostatne. Áno, budú horné limity, avšak – teoreticky – môžu byť napokon aj vyššie, než je terajší prílev cca 80 tisíc imigrantov ročne.
Môžeme si myslieť, čo chceme, ale prisťahovalectvo vytvára spoločenské napätie v celej západnej Európe. Švajčiarsko a jeho Ľudová strana, čo referendum iniciovala, nie sú žiadna výnimka. Vtipné práveže je, že keby kdekoľvek inde – Francúzsko, Británia, Holandsko, Belgicko, Taliansko, atď. – sa politici odvážili dať imigračnú otázku k referendu, kvótovanie cudzincov by „zvíťazilo“ omnoho výraznejšou väčšinou než vo Švajčiarsku. Kde – povedali viacerí – najpozoruhodnejšie je, že AŽ 49,7 percenta bolo proti kvótam, čiže za ponechanie súčasného stavu. .
Na tej prepiatej kritike je najperfídnejšie práve to, že nad Švajčiarmi zalamujú palice a mudrujú politici, ktorí sa doma všemožne bránia ľudovým hlasovaniam nielen na prisťahovaleckú, ale takmer akúkoľvek tému, keďže by ukázali, ako sa v niektorých bodoch dramaticky rozchádzajú so svojimi voličmi.
Pozor. Toto nie je v žiadnom prípade propagácia referend, ktoré majú aj svoje veľmi tienisté stránky. Avšak ak už politické garnitúry pred plebiscitmi uhýbajú ako len vedia, tak nech aspoň nekádrujú krajinu, v ktorej politici majú guráž ísť s nepopulárnymi otázkami do konfrontácií s voličskými väčšinami.
Autor textu je posledný, kto by sa zastával priamej demokracie či ju nebodaj odporúčal pre Slovensko. Fakt ale je, že vo Švajčiarsku – a nikde inde - funguje veľmi dobre. Aj keď, ako v prípade imigračných kvót, prinieslo výsledok menej rozumný a výhodný pre Švajčiarov aj EÚ, než by bol ten opačný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
