e smrť ho dlhé roky desila.
Aký to bol pocit získať titul najkrajšieho muža planéty?
- Považoval som za skvelé, že muž, ktorý práve nevyzerá ako model, môže získať takýto titul. Moja mama z toho bola veľmi šťastná.
Priznali ste sa, že vás smrť desila. Kedy u vás tá fóbia vznikla?
- Už v detstve som bol vydesený z umierania. Chcel som pochopiť smrť. Aj po fyzickej stránke. Začal som tým byť priam posadnutý. Prečítal som všetky knihy o Vietname. Dovtedy som si myslel, že len nindža bojovníci môžu porozumieť zmyslu života a smrti. Chcel som sa stať vojakom. Prosil som otca, aby ma poslal na vojenskú akadémiu, ale on mi stále len odvrkol, že neviem, o čom hovorím.
Čo vám napokon pomohlo pochopiť a vyrovnať sa so smrťou?
- Keď otcovi diagnostikovali rakovinu a lekári mu oznámili, že mu ostáva pár týždňov života. Prerušil som nakrúcanie a nasťahoval sa do rodičovského domu. Bol som s ním až do konca a pomyslel som si - toto je smrť. Toto sa jedného dňa stane aj mne. Dostavil sa úžasný pocit oslobodenia. Myslím, že to bol otcov dar na rozlúčku. Moja myseľ je odvtedy čistá. Netrápim sa nad malichernosťami, tak ako som to robil celý život, nad tým, či sa niekomu moje herectvo páči alebo nie. Dokážem byť zrazu sám sebou, dôverovať životu, užívať si ho. Ísť sám na dlhú prechádzku alebo na výlet do Paríža, čo bolo pre mňa nepredstaviteľné.
Ako sa s otcovou smrťou vyrovnala vaša rodina?
- Vždy sme mali veľmi blízky vzťah. Keď otec umrel, bolo to pre nás brutálne. Bola to schizma a šok po otcovej smrti dlho trval. Potrebujeme sa navzájom, a tak sme tu jeden pre druhého.
Ešte v čase, keď ste natáčali seriál Alias, ste vraj mali problémy s drogami...
- Pracoval som len tri dni v týždni. V druhej sezóne som však bol ešte okrajovejší. Potom to prišlo, mal som pocit, že sa chcem zabiť.
Neskôr ste vraj požiadali režiséra seriálu, aby vašu postavu v ďalších epizódach vynechal. Prečo?
- Určitý čas som plánoval úplne skončiť s filmovaním. Ak by som pokračoval v pití a užívaní drog, zrejme by som sabotoval vlastný život. Pracoval som na filmoch, spoznal som sa so Sandrou Bullockovou a ostatnými týmito ľuďmi. Bol som triezvy a skutočne sám sebou.
Keď ste získali nomináciu na Oscara za film Terapia láskou, vraj boli kolegovia z brandže prekvapení. Teraz máte "na krku" ďalšiu nomináciu za film Špinavý trik. Ako ste to vnímali po prvý raz?
- Nevedel som, že tak veľa ľudí ma vôbec nepovažuje za herca. Keď sa pozriem na svojho Phila v komédii Vo štvorici po opici, vidím dôkladne vybudovanú postavu, na ktorej som s režisérom veľa pracoval. Alebo Sack Lodge v komédii Ako uloviť družičku. Vytvoril som až takú presvedčivú postavu, že ľudia uverili, že som nehral, a aj v skutočnosti som arogantný a namyslený frajer.
Sošku Oscara ste napokon nezískali, ale novinári sa aj tak pýtali, či ste potom nespyšneli?
- Ani nie. Stačí, aby som si zapol internet a pozrel komentáre k svojej osobe. Nerobím to často, lebo vždy vás to stiahne poriadne dolu. Úprimne povedané, je to mimoriadne narcistické a súčasne masochistické. Chcete sa cítiť absolútne mizerne? S internetom je to ľahké.
Čo vlastne rozhodlo, že ste sa stali hercom?
- Keď som bol malý, bývali sme blízko kina. Vďaka otcovi som už v útlom detstve mohol vidieť množstvo skvelých filmov. Asi najzásadnejším spôsobom ma ovplyvnil film Sloní muž. Lynchovo stvárnenie postavy Johna Merricka bolo asi práve tým momentom, ktoré rozhodlo, že som sa dal na hereckú kariéru.
Ktorého herca ste najviac obdivovali?
- Mojím vzorom bol Robert de Niro. Neskôr, keď som s ním stál na jednom pľaci, neskrýval som skutočný obdiv. Cítil som akési prepojenie... spolu s otcom sme pozerali skoro všetky jeho filmy. Spolupracovať s ním bolo pre mňa skutočne výnimočné.
Tak trochu vám prischol prívlastok záletník. Boli ste taký aj v detstve?
- Bol som ako väčšina detí. Nikdy som dlhodobo nepatril do jednej partie, striedal som ich, aby som sa mohol spoznávať s novými dievčatami. Snažil som sa prísť na to, kto som, kto sa ku mne hodí a kým by som chcel byť. Bol som nezávislý a striedal som jednu partiu za druhou."
Ako si predstavujete životnú partnerku?
- Hľadám ženu, ktorá bude zábavná, bude mať slobodného ducha. Som romantický, takže by sa mala zmieriť s tým, že budem pozerať ako teľa, dokážem byť v láske veľmi sentimentálny.
Takže ste romantik, to by sa na vás ani nepovedalo...
- Povedal by som, že som romantik. Myslím, že väčšina ľudí vo vnútri je romantická. Ak sa pozriem na svojich rodičov, ktorí spolu šťastne žili od roku 1963 a prarodičia to isté. Kto by toto nechcel? Myslím, že predstava tradičného rodinného domova je úžasná. Tradičné úlohy vyšli z módy, ale myslím, že je na nich stále niečo okúzľujúce. Milujem spoločnosť skvelej ženy. Myslím si, že vzťahy najlepšie fungujú vtedy, keď k sebe dvaja ľudia pristupujú nenútene a je medzi nimi harmónia, ktorá je hlbšia ako samotná fyzická príťažlivosť. Neexistuje nič lepšie, ako cítiť takýto druh blízkosti.
Holdujete vraj zlozvyku, ktorý sa ženám veľmi nepozdáva. Máte rád žuvací tabak...
- Mnoho žien mi povedalo, že je to odporné, v hĺbke duše si myslím, že sa im to páči. Všetky ženy totiž chcú skutočného muža.
Patríte k hercom, ktorí sa museli pre herecké postavy vypracovať tak ako vy v akčnom filme A-team...
- Základom bolo neprijať denne viac ako 2-tisíc kalórií, neprijímať cukor, soľ ani múku. No a k tomu cvičenie. Každý deň dve hodiny a neustále to opakovať. Bolo to náročné, ale vydržal som. Nemohol som uveriť, čo to urobilo s mojím telom. Keď však skončilo nakrúcanie, išiel som domov a počas sledovania zápasu Eagles som do seba natlačil tri pizze. Po zápase som si ešte skočil na obrovskú zmrzlinu. No a potom mi prišlo tak nevoľno, že som si myslel, že skončím v nemocnici.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
