Rodák zo Zvolena, dnes Bratislavčan, ale aj zaslúžilý vidiečan je živým dôkazom, že čo človeka nebaví, od toho treba dať ruky preč. V SND prežil deväť sezón, potom prišiel na to, že tam nevidí svoju budúcnosť a odišiel. Pustil sa do podnikania, no skoro zistil, že náklady prevyšujú príjmy. Dnes je z neho šťastný príležitostný herec, ktorého hlavný zdroj príjmu je dabing. Ivo Gogál, otec štyroch detí, má vo svojich 55 rokoch v živote jasno a dôchodku sa už nevie dočkať.
Svojich 55 rokov oslávil minulý mesiac. Herec Ivo Gogál sa narodil 11. januára. Keď po prvý raz zaplakal, jeho mama Marta Gogálová nemala ani dvadsať rokov.
„Bola som vtedy taká mladá! Presne na deň, až o dva mesiace po jeho narodení, som dovŕšila dvadsať rokov. Bolo to úžasné, nádherné. Veľmi sme sa mu tešili. S nadšením som ho očakávala,“ povedala v jednom z rozhovorov.
Meno Ivo, ktoré dali manželia Gogálovci svojmu prvorodenému synovi, bolo v juhoslovanskej vetve, kam až siahajú korene rodiny, tradíciou.
„Nám sa toto meno páčilo. Veď je krásne, nie? Myslím si, že aj Ivo je s ním spokojný. Viem však, že nemal najmä v škole rád, keď ho tam niekedy volali Ivan,“ spomína pani Gogálová.
Bez veľkých osláv
Narodeniny, ani výročia, nie sú pre divadelného, televízneho a dabingového herca príliš podstatné. „Ja sa musím priznať, že ani okrúhle jubileum nevnímam ako niečo výnimočné. Nepotrebujem sa uisťovať v tom, že som už taký starý,“ hovorí s úsmevom.
Základ gratulantov tvorí rodina, pre ktorú niečo dobré pod zub pripraví Ivova manželka a je vymaľované.
Herectvo dostal do vienka
Gogálovie nedeľniatko sa narodilo do rodiny úzko spätej s divadlom. Sudičky mu tak do vienka nadelili presne to, čo rodičom – cit pre umenie a nádherný hlas. Mama pracovala ako divadelná režisérka, otec ako herec a režisér.
Malý Ivo už ako šesťročný hral v inscenácii Strakonický gajdoš na doskách Divadla Jozefa Gregora Tajovského v rodnom Zvolene. Ako 10-ročný účinkoval vo filmoch Maroško a Sladký čas Kalimagdory. V štrnástich sa celá rodina presťahovala do Bratislavy.
„Skúšal som aj iné cesty, hral som tenis, na gitare, na klavíri. Bol som veľmi zanietený filatelista, aj akvarista. Pravda je však taká, že sa to všetko prirodzene vyvinulo a pre mňa bola najjednoduchšia cesta ísť na VŠMU. Asi som bol proste typické dieťa z umeleckej rodiny. Ale na to vám neviem zodpovedne odpovedať, lebo si to už nepamätám,“ vraví herec, ktorý po štúdiu na VŠMU pôsobil deväť sezón v Činohre Slovenského národného divadla.
V tomto období účinkoval v mnohých výrazných rolách. Z divadla odišiel v roku 1991.
Vie, kedy odísť
„Stačilo mi. Teraz som šťastný, zodpovedný sám za seba a nikto mojím životom nemanipuluje. Po desiatich rokoch som prišiel na to, že už mi táto práca nemá čo povedať. Jednoducho nie som divadelný typ herca, už ma to nebavilo. Spred kamery som neodišiel dobrovoľne, ale preto, že je tu veľmi málo príležitostí,“ smutne konštatuje.
Po trvalom angažmáne v divadle sa životom pretĺkal ako len vedel, vyskúšal si aj podnikanie.
„Bola to pre mňa druhá vysoká škola. Teraz ma už podnikanie neláka. Samozrejme, že som nič nezarobil. Boli sme vtedy ešte naivní, postprevratoví podnikatelia a ako to v biznise chodí, sme skôr len tušili,“ smeje sa dnes.
Robil reklamy, daboval, písal dabingové dialógy, istý čas aj režíroval dabing. Sem-tam sa vyskytli nejaké filmovačky, najmä u českých bratov, a hosťovanie v muzikáloch na Novej scéne (Cigáni idú do neba, Krysař, Hamlet).
„Ale aj to ma po takých štyroch rokoch prestalo baviť. Hoci som rád, že som to robil.“
Trápi ho zdravie
Dnes Iva Gogála počuť hlavne z dabingu. Keď pracuje na niečom novom, mení sa na poriadneho workoholika.
„Bez roboty by som bol nervózny. Okrem toho nemám žiadne finančné rezervy, že by som do konca života mohol už len oddychovať,“ dodáva.
Aj keď divadlo primárne v jeho živote už nefiguruje, z času na čas ho predsa len „lizne“. Aktuálne môžete toho sympatického herca vídať napríklad v novom seriáli RTVS Kolonáda. Aj keď veci robí rád poriadne a s nasadením, vždy, keď to s pracovnou aktivitou preženie, dvíha nad ním varovný prst vlastné zdravie.
Dáva na seba pozor
S vysokým krvným tlakom mal kedysi problém jeho otec, túto diagnózu, bohužiaľ, Ivo Gogál zdedil. Lieky mu nezaberali a viackrát ho dokonca museli hospitalizovať v nemocnici.
„Mal som niekoľko mozgových príhod. Hranie mám rád, ale zdravie mi je prednejšie. Nemôžem pracovať pod veľkým stresom, aby sa mi nestalo to najhoršie. Šetrím sa.“
Pod vplyvom zdravotných udalostí dokonca zmenil životosprávu: „Snažím sa pravidelne jesť, vylúčil som pšeničné jedlá a pravidelne pijem také babské cibuľovo-citrónové odvary. Tie vraj čistia cievy, ktoré ma v posledných rokoch dosť trápia. Snažím sa jesť oveľa viac zdravých jedál, napríklad rýb. A, samozrejme, pojedám nejaké tie tabletky. Zdá sa, že medicína, aj tá babská, funguje.“
Dôchodok s ovcami
Pojedanie a hlavne chytanie rýb stihol tento fešák povýšiť na koníček. Okrem klasického rybolovu doma či v Maďarsku, kde si zaobstaral malý domček, chodí ryby loviť až do Nórska.
„Je to príjemný oddych spojený s ťažkou ‚makačkou‘. Cez deň chytáte ryby, večer vyleziete z člna a filetujete ich. Potom unavený ako kôň zaleziete do postele a ráno vás čaká more znova. Nie je to dovolenka v pravom zmysle slova,“ spomína. „Nejde o to, aký úlovok si prinesiete, dôležité sú zážitky.“
O zážitky nemá núdzu ani vo svojom domčeku v Maďarsku. Stáva sa tam z neho nefalšovaný chalupár a už sa nevie dočkať dôchodku.
„Snívam o tom, že si raz na dôchodku vybudujem malé hospodárstvo, o ktoré sa budem starať. Nemyslím tým, samozrejme, sliepky alebo nebodaj iné hospodárske zvieratá. Úplne by mi postačilo, keby som si mohol znova obstarať psa. Možno si tam ,nasadím‘ aj dve-tri ovce a barana. Moja žena sa mi smeje a neverí, že sa to podarí.“
Manželský reparát
Takto sa na ňom zabáva jeho druhá žena Alena. Tvoria spolu pár tri desaťročia a Ivo o tomto manželstve hovorí, že je to taký reparát. Prvú manželku si vzal ako dvadsaťdvaročný, vtedy sa mu narodil aj prvý syn Ivor a krátko po ňom aj dcéra Verona.
„Je zaujímavé, že do Iva som spočiatku vôbec nebola zamilovaná. Naozaj to medzi nami nebola láska na prvý pohľad. On bol ženatý, keď som ho spoznala, a dlho bol pre mňa kamarát. Páčila som sa mu, ale bola som k tomu odmietavá a nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že sa to zmení,“ spomína na svoju životnú lásku druhá manželka Alena.
Aj keď to spočiatku nebolo ľahké, osud sa za lásku tejto dvojice postavil.
„Rešpektovala som, že Ivo má rodinu, chcela som byť zamilovaná a žiť sama. Ivovi sa však časom zmenila situácia v rodine, so ženou sa rozviedli a celkom prirodzene sme začali žiť spolu ako rodina. Znie to jednoducho, ale, samozrejme, slnko sa striedalo s búrkami...“
S Alenou má Ivo Gogál ďalšie dve deti, Jakuba a Terezu. Zo štvorice sa jedine Jakub rozhodol ísť v otcových šľapajach.
„Jeho rozhodnutie som určite ovplyvnil, lebo tým odmalička žije. V podstate som rád, že sa tak rozhodol, lebo je jediný herec z mojich štyroch detí. Hodnotiť mi ho, hádam, neprináleží, aj keď ako správny rodič dúfam a verím, že dosiahne oveľa viac ako ja,“ nádeja sa herec.
O úlohy už bojovať nebude
On sám už veľké ambície nemá, túži mať len dosť peňazí, aby slušne žil a keď sa vyskytne príjemná úloha, rád si ju zahrá.
„Za ničím sa netrhám, som spokojný so svojím životom. Povedzme si to rovno – čas na veľké úlohy je už asi za mnou, nemám ambície nasilu sa niekde ukazovať. Ale jedna vec sú ambície a druhá reálny život. Môj sa v podstate herectvom prelína, a ak by sa predsa len objavila ponuka, tak ju neodmietnem. Bojovať však o ňu, to pre mňa už nie je. Nech bojujú mladí, ja som vo veku, keď za dôležité pokladám úplne iné veci, napríklad zdravie a rodinu,“ uzatvára Ivo Gogál.
Autor: Spracovala: Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
