Korzár logo Korzár
Utorok, 26. september, 2017 | Meniny má Edita
ROZHOVOR

Zuzana Fialová nerozumie, prečo sa s ňou spájajú škandály

Známej herečke sa nepáči východniarske spojenie "erdég baba".

Zuzana Fialová: Vo všeobecnosti nemám rada, keď ma niekto v živote obmedzuje(Zdroj: Veronika Janušková)

Navonok ju vnímame ako silnú a sebestačnú ženu, ktorá nemá problém prejaviť svoj názor a poradí si v každej situácii. Ona však tvrdí, že je závislá od pánskej pomoci a podpory a schvaľuje tradičné delenie rolí na mužsko-ženské. Bulvár ju vždy spomína v súvislosti s nejakým škandálom, ona prehlasuje, že je v tom celkom nevinne. Čakalo by sa od nej, že ňou nešťastie teroristického útoku v moskovskom metre, ktoré prežila, psychicky zasiahlo, ona tvrdí, že je úplne nad vecou. Herečka Zuzana Fialová je vskutku pozoruhodná osôbka a rozhovorov s ňou je pritom ako šafranu. Preto vám jeden s radosťou ponúkame.

Okolo vás je vytvorená "aura" veľmi energickej, schopnej, prostorekej a otvorenej ženy, ako my na východe hovoríme, erdég baby. Nesťažuje vám to možno občas život?

- Počujem to prvýkrát a nepáči sa mi to...

Je však pravda, že ste otvorená a úprimná. Alebo nie?

- No ale nikdy by som nepovedala, že som prostoreká. Viem napríklad veľmi presne, čo hovorím. A uvedomujem si aj dôsledky toho, čo hovorím.

Čiže sa vám nikdy nestane, že spätne ľutujete, že ste prestrelili?

- Určite nie. A dovolila by som si vás poopraviť. Nemyslím si, že človek, ktorý je v dnešnej dobe schopný povedať si svoj názor a stáť si za ním, má byť týmto vašim ľudovým východniarskym názvom označovaný ako ´erdég baba´. Ja za to skôr považujem nejakého hulákajúceho človeka na ulici.

U nás je to však skôr vnímané v zmysle ráznej a schopnej ženy, ktorá sa vie o seba sama postarať v každej situácii a nepotrebuje v podstate nikoho pomoc.

Takže kto nie je zlatokopka, ten je erdég baba? Tak to neviem, či sa mi viac nepáči slovo zlatokopka...

A čo vo vzťahoch k opačnému pohlaviu? Nerobí vám ťažkosti, že pôsobíte nadmieru sebestačne?

- Ja však vôbec nie som vo vzťahu k opačnému pohlaviu sebestačná. Absolútne nie. Dokonca sa mi často stáva, že mi dôjde nafta v aute a zastanem uprostred mesta. Je to teda veľmi mylný dojem. Ja som vlastne v skutočnosti absolútne nesebestačná, čo sa týka technických vecí a vlastne celoživotne potrebujem mužskú pomoc a podporu. Neviem teda, prečo tak pôsobím.

Naozaj vyzeráte, že v pohode meníte pneumatiky, keď vás núdza pritlačí.

- To teda rozhodne nie. Na aute viem identifikovať len farbu... A to nejde len o auto. Nemením žiarovky, v živote som nedržala v ruke šroubovák... Ani to nepovažujem za dôležité pre môj život. Neviem, čím som na vás takto zapôsobila. Zato však fantasticky varím a vypestovala som päť druhov bazalky...

Čiže ste skôr naozaj za tradičné delenie rolí na mužské a ženské?

- Určite áno. Nerada dvíham ťažké veci, nerada nosím drevo do krbu a nemyslím si, že sa mám naťahovať so špinavým a zaolejovaným autom. To teda rozhodne nie.

A ste typom ženy, ktorá o túto pomoc muža požiada, alebo čakáte, že na to dotyčný príde sám?

- Za tie roky sa to už tak nejako vyprofilovalo, že som obklopená ľuďmi, ktorí sa mi snažia v takýchto veciach pomôcť a robiť údržbu. Je to napríklad ekonóm, potom človek, ktorý mi robí auto... Väčšinou fungujú na telefón. Samozrejme, že tým nezaťažujem jedného človeka. Nechávam to však na nich. Ani zuby si netrhám sama. Vážne. Chodím k zubárovi.

Ako je to s vašou vnútornou silou? Zaujalo ma, že predstavenie Pohania, s ktorým ste prišli aj do Košíc, napísala autorka, ktorá zomrela pri nešťastnej udalosti v moskovskom metre, kde ste sa zranili aj vy. Väčšinou, keď človek niečo takéto zažije, sa to snaží vytesniť zo svojho života a nemyslieť na to a vy to máte neustále ako na tanieri vďaka tomuto predstaveniu...

- Prečo si však myslíte, že to chce človek vytesniť?

Lebo je to jednoduchšie pre jeho psychiku.

- Ja si však nemyslím, že to chce človek vytesniť. Naopak. Chce sa o tom aj rozprávať... Nehovorím o sebe, ale pozerala som napríklad dokument o londýnskom nešťastí v metre, o teroristickom útoku a o tom, ako reagovali ľudia. Reakcie sú asi také rôznorodé, koľko je typov ľudí. Neexistuje na to štandardný model správania. A to vytesnenie... čo ja viem. Existujú celkovo labilnejší ľudia, alebo možno ľudia, ktorí majú v živote menej zážitkov a toto považujú za najväčší životný zážitok a stále sa to vracia do ich rétoriky. Potom sú takí, ktorí sa k tomu nevracajú, pretože sa im deje viac iných dôležitých vecí, hodnotných a zážitkovo naplnených. Pre mňa to nebol až taký silný zážitok, aby som sa k tomu vracala, pretože oveľa väčším zážitkom je pre mňa napríklad narodenie a existencia môjho dieťaťa. Je preto oveľa zábavnejšie a zmysluplnejšie vracať sa k tomu, že mám rodinu. Asi tak.

Takže ste nemali vôbec žiadny problém s týmto predstavením, ktoré vám to pripomína.

- Nie, naopak. Zdalo sa mi to veľmi vkusné, rozlúčiť sa takouto poctou a pripomínať si človeka, ktorý tam bol vtedy s nami a nemal toľko šťastia, ako sme mali my a takýmto spôsobom oživiť spomienku na danú osobu na čo najdlhšie obdobie. Nič viac nevieme urobiť. Ja veľmi nie som na patetické reči, ale skôr na takéto zmysluplné gestá, ktoré by aj pre diváka mohli niečo znamenať.

Keď raz ľudia niečo také zažijú, zvyknú hovoriť, ako im to zmenilo život, ako sa im prevrátili všetky hodnoty a že teraz akoby...

- Čo?

Akoby si viac uvedomovali svoju smrteľnosť, začnú žiť život inak...

- To je akoby mi to Iveta Bartošová rozprávala.

Prerušili ste ma. Chcela som povedať, že vy rozhodne nepôsobíte ako taký typ a určite ste si nezačali písať zoznam toho, čo ešte chcete zažiť.

- Aha, tak to nie. Viete čo, možno keby som bola oveľa staršia, alebo mladšia... Neviem. Po pol roku som už cestovala s národným divadlom do Turecka s predstavením Tančiareň a až v lietadle som si uvedomila, že sa ma ani nikto v divadle neopýtal, či s tým nemám nejaký problém, sadnúť do lietadla a ísť do moslimskej krajiny. To som si však uvedomila až v Turecku na letisku, keď som rozmýšľala nad tým, prečo sa so mnou pani Vášáryová celú cestu rozpráva a ona zlatá sa len snažila odpútať moju pozornosť, čím ma práve naopak prinútila si na to spomenúť. Tak mi došlo, že by to asi mal byť pre mňa problém. Ja však vo všeobecnosti nemám rada, keď ma niekto v živote obmedzuje a keby ma to malo obmedzovať, tak by som sa skôr naštvala, ako by som sa mala zrútiť, alebo niečo také.

To ste teda šťastná povaha.

- To neviem posúdiť. Som šťastný človek, lebo som tam nezomrela... To hej, to bolo šťastie. Odvtedy však s Ľubom Kostelným stále niekam cestujeme, takže si myslím, že ani na ňom to nezanechalo nejakú veľkú stopu.

Kam sa chystáte najbližšie?

- Nedávno som bola na Kryme a v Kyjeve, ale fakt nemôžem za to, čo sa tam teraz odohráva... Na Kryme to bolo naozaj dobrodružstvo. Je to fascinujúce miesto, kde máte cárske paláce a okolo sú chudobné časti. Je to obrovský nepomer bohatstva a pompy a chudoby a špiny a zároveň je tam jedna z najkrajšej prírody. Aj ľudia, ktorí tam žijú, sú fascinujúci. Teda pokiaľ viete po rusky, lebo sú ochotní s vami hovoriť. Dá sa od nich dozvedieť veľmi veľa vecí a potom sa aj na situáciu na Ukrajine pozerať trochu fundovanejšie. Bolo to perfektné, nenudila som sa tam ani sekundu. Nebola som tam však na dovolenke, ale pracovne, takže som prišla do styku s množstvom Rusov a Ukrajincov, čo bolo veľmi zaujímavé.

Vy ste si tam vlastne boli prevziať cenu za Kriminálku Staré Mesto.

- Áno, bola som tam na festivale.

Musí to byť pre vás veľký pocit satisfakcie, že je to cena za niečo, v čom nielen hráte, ale ste pod to podpísaná aj autorsky...

- Pre celý tím je to pocit satisfakcie. Naozaj. Lebo je to vlastne akoby naša prvá vlastná televízna tvorba, ktorá bola nejako ocenená.

A čo to znamená pre vás?

- Nič.

Ani keď sa na tom podieľate nielen ako herečka, ale aj ako scenáristka? Vidíte možno aspoň potenciál, že sa budete aj naďalej uberať cestou písania scenárov, keďže ste uvideli, že to má zmysel?

- Akože, ja by som vedela písať... Lenže na to nemám vhodný temperament. A pokiaľ budem mať toľko energie, koľko mám, aj naďalej, proste si nesadnem a nebudem písať.

Tak budete diktovať.

- Veď aj tento námet som diktovala za jazdy, pretože to neobsedím. Možno však, keď budem staršia a telesnú schránku budem mať unavenejšiu, to pre mňa bude istá možnosť, takže sa nebojím budúcnosti.

V ostatnej dobe sa v súvislosti s vami objavil, nechcem použiť slovo škandál...

- Ó, škandál. Keď ja neviem, prečo sa s mojím menom neustále spája nejaký škandál. Fakt neviem, lebo sa ani nepotácam ožratá po uliciach... Nevyrábam škandály.

Ale tak spája sa ich s vami viac, niekedy sa vám vraj nepáči herečka, s ktorou hráte a otvorene to dávate najavo...

- To však nie je pravda.

Tak to musíte uviesť na pravú mieru.

- Ja nemusím nič uvádzať na pravú mieru. Toto je dlhodobá šikana od nemenovaného denníka a nič, čo tam píšu, nie je pravda. Už to trvá dva a pol roka a už som na to naozaj začala intenzívne reagovať. Aj pod ich článkami na ich stránke, lebo to už nemôžem nazvať inými slovami ako šikana. Inak som veľmi mierumilovná a všetky moje kolegyne vám potvrdia, že aj veľmi kamarátska. Dokonca až niekedy otravne kamarátska.

To je ako otravne?

- Furt ich niekam ťahám, aby som mnou cestovali a išli na výlet do Viedne, alebo niekam. Som veľmi priateľský človek. Nepovažujem ženy za konkurenciu v tom slova zmysle, že by som im mala ubližovať, alebo niečo. Mne sa ženy páčia. Podľa mňa sú to esteticky najkrajšie objekty na tejto planéte. A sú aj neuveriteľne zábavné. V živote som sa nenasmiala s mužmi toľko, ako so ženami.

A čo teda ten škandál?

- Vy asi hovoríte o Didi Mórovej...

Nie, o Linde Rýbovej, s ktorou ste vraj odmietali hrať.

- Jáj, vy myslíte Lindušku Rýbovú, ktorú mám ako tapetu na svojom telefóne? Aha, na moju obhajobu, vám ju ukážem. A s Didi Mórovou som si dohovárala cez prázdniny dovolenku, že spolu niekam vybehneme. Naozaj neviem, ako sa mám brániť proti takým veciam.

Diana je na tom podobne ako vy, v médiách je vykresľovaná veľmi podobne.

- Didina?

Pôsobíte možno vo všeobecnosti neprístupne a ako postrach.

- Ale prečo?

Neviem. Zrejme je okolo vás vytvorená negatívna bublina.

- Tak ale veď zato, že niekto nie je sprostý, tak nemusí byť postrach.

To sa zrejme zo dňa na deň nezmení. Povedzte mi ešte, ako je to s tým Karpatským thrillerom v Slovenskom národnom divadle a finančnými skupinami, ktoré sa po predstavení začali búriť, že na nich útočíte?

- Tak to ja neviem, ako to je s finančnými skupinami... My sme len urobili predstavenie, ktoré nikto nevidel, ale všetci naňho reagovali...

To je však najlepšia reklama.

- No ja som rozhodne proti akejkoľvek agresivite, akémukoľvek radikálnemu a anarchistickému riešeniu situácie. Nemyslím si, že je vhodné, aby niekto štval dav k tomu, aby vyvíjal násilie. My sme len upozornili na skutočnosť, ktorá sa udiala o tri dni nato, a to napríklad, že zo známych dôvodov sú misky váh v tejto spoločnosti príliš prevážené na jednu stranu. Toto predstavenie iba upozorňuje na skutočnosť, že z histórie vieme, že sa to takto bude diať a že keď je toho príliš, tak to schytajú tí najmocnejší. Myslím, že proti tomu sa dá veľmi ľahko brániť, a to spoznať spoločnosť, ktorej vládneme a vedieť vycítiť náladu v danej spoločnosti. Pán Havel to vedel perfektne, keď hovorieval, že tu nevládne dobrá nálada. Keď sa však niekto zaoberá iba svojím osobným životom a sám sebou a nevníma spoločnosť ako živý organizmus, potom sa takéto veci môžu naozaj diať. To je celé. A myslím si, že národné divadlo by malo byť práve tým zrkadlom ktoré na toto môže upozorniť, pretože my sme so spoločnosťou permanentne v styku, sme permanentne na očiach a vieme vycítiť náladu. A že vznikol ´škandál´, to zrejme pramenilo zo skutočnosti, že niečo viselo vo vzduchu a tri dni po premiére v rámci volieb sa to aj ukázalo. Blbá nálada sa prejavila tak, že ľudia už nesiahajú po ľuďoch a stranách, ktoré poznajú, ale hľadajú tretie riešenie, napriek tomu, že má nálepku extrémistické.

A nie je to tak, že keď sa niečo také okolo vás nepriamo zomelie, alebo sa stanete aktérkou niečoho takého, čo vyvolá nejaké vzrušenie, tak vám to vyhovuje. Že skrátka rozruch potrebujete k životu?

- Nie. Mne by vyhovovalo, keby to bolo konštruktívne a prispelo by to k nejakému riešeniu. Inak mi takéto vzrušenie okolo mojej osoby spôsobuje iba návaly trápna. Keď teda mám byť úprimná.

Prečo trápna?

- Neviem. Veľmi dobre sa cítim na javisku, v súkromí s priateľmi a blízkymi, ale nikdy som sa dobre necítila v novinách, alebo v televíznych šou. Neviem prečo. Nevyhovuje mi to. Nemám to pod kontrolu. Často sú tam veci, ktoré nie sú dopovedané, sú nedovysvetľované a nemám pocit, že by som to bola ja. Vyvoláva to vo mne návaly trápna a neviem, kde by som to mala ísť uviesť na pravú mieru. Nemám dobré skúsenosti s médiami a s printovými už vôbec nie.

Trápi vás to?

- Nie, len to vo mne vyvoláva spomínané vlny trápnosti a hanby. Zase však tých rozhovorov neposkytujem veľa.

Tak potom vám zaň pekne ďakujem.

- Tak potom pekne prosím.

Neprehliadnite tiež

Opravený plafón vynovenej križovatky VSS zateká

Ledva odovzdané dielo už ponúka viacero problematických detailov.

Traja Košičania žalujú ministerstvo a prokuratúru

Konaním podvodníka prišli o 168-tisíc vtedajších korún. Vinia štát.

Kalmus po odsúdení: Nič som neurobil

Samosudca vymeral košickému výtvarníkovi podmienečný štvormesačný trest.

Šafrankova ďakovačka po zápase rozbúrila dánskych fanúšikov

Nepovažuje za miláčika priaznivcov Aalborgu.

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 750
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 148
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 690
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 128
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 294
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 253
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 035
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 990
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 822
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 770

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop