Tak napríklad: Kým celý svet sa bojí odpočúvania a špehovania komunikácie tajnými službami, Veľký Brat k nám vchádza omnoho prozaickejšími cestičkami. Alebo: Už dávno vieme, že politici nie sú intelektuálny krém spoločnosti. Dá sa ale stanoviť hranica, za ktorou je slabomyseľnosť v politike už bezpečnostným rizikom? A do tretice: Už Parkinson objavil, že byrokracia sa množí (aj) tým, že si vymýšľa stále nové „nevyhnutné" agendy. Nedá sa nijako brániť tomu, aby sa všetky, čo vymyslia, uviedli aj do života? Alebo ešte i takto by sa dalo začať: Slovenský parlament schvaľuje hory zbytočnej legislatívy, v ktorej sa nevyzná nieže divá sviňa, ale ani sám Boh. Nedá sa zariadiť, že by sa aspoň tu a tam nejaký zákon stratil? Alebo ukradol?
No. Všetko toto sú motívy, ktorými by sa dala uviesť novela zákona o zdravotných poskytovateľoch, v ktorom ministerstvo navrhuje, aby lekári pri preventívnej prehliadke novorodenca skúmali aj domáce prostredie. A v prípade, že sa im zdá akože nevyhovujúce, by hlásili (udali) rodičov na príslušnom sociálnom odbore. Napríklad by mali rodičov udať, ak sú opití. Áno. A pozor - nie je to fakultatívne, teda možnosť lekára, ale povinnosť. Ďalej sa tam píše, že matka novorodenca bude povinná vybrať si lekára, ktorý bude dieťa ošetrovať, už v pôrodnici. Ak nevie prísť na meno žiadneho, vyberie jej ho štát.
Nejde ani o to, že ministerstvo si tu mýli doktorov s terénnymi sociálnymi pracovníkmi, a chce od nich niečo, za čo nie sú platení. Teda celkom iste nie za to, že pokiaľ do troch dní nepríde na prehliadku s bábätkom rodič, musí domácnosť navštíviť lekár sám. Žiadny problém, veď - ako mudruje Zvolenskej hovorkyňa - „ak sa lekár bojí ísť, nech si zavolá policajta". Jasné. A keby kládli odpor, tak motostreleckú divíziu... Pokiaľ lekárska komora aj odbory nebudú protestovať proti tomuto, tak len preto, lebo papaláši z SLK i LOZ spia v jednej posteli so Smerom.
Ale nech. Základný problém, samozrejme, nie sú „technické" prekážky, ale to, že štát pod akože bohumilým zámerom „ochrany dieťaťa" si uzurpuje ďalšiu sféru na úkor rodičov a ich zodpovednosti. Z príslušníkov ctihodnej profesie - doktorov - chce urobiť udavačov zo zákona, aby - teraz pozor - „deti sa nestrácali v systéme, aby sa nezanedbávali". Rozumiete; on, štát, je nad rodičmi, preberá zodpovednosť za „zdravý vývoj dieťaťa", teda všetkých detí. Pretože - aby nedošlo k nedorozumeniu - toto je plošný zákon, tu nejde o nejaké „neprispôsobivé" komunity, kde deti môžu byť ohrozované, žiaľ, aj vlastnými rodičmi. Nie. Máte tri diplomy, plat tritisíc eur, byt 120 metrov štvorcových, ale dohľad, či sa správne staráte o dieťa, preberá štát. A Boh vás ochraňuj, aby ste boli opitý, keď príde kontrola. Už aj máte predvolanie na sociálny odbor, aby ste podali vysvetlenie.
Veru. Jedným zo znakov československej totality bolo, že sa snažila podmaniť všetky oblasti života a v mene svojho sociálneho idealizmu odňala ľuďom individuálne slobody. My nemáme totalitu v zriadení, ale žije v mentalite tých, čo vládnu tejto zemi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
