Věra Chytilová: Ikona filmu sa z mužov dodnes smeje

Neustále revolučne naladená prívrženkyňa feminizmu Věra Chytilová oslávi v nedeľu neuveriteľných 85 rokov.

Napriek veku ostáva postrachom pre mužskú populáciu, idolom pre začínajúcich režisérov, prvou dámou českého filmu a ikonou európskej kinematografie. Jej búrlivý život bol plný vzletov i pádov, nechýbal pokus o samovraždu, dva rozvody, množstvo milencov a nekonečné žúry.

Je známa tým, že sa odjakživa hádala s kameramanmi a po strihačoch od zúrivosti hádzala plechovky od filmov.

Na hercov kričala a neváhala použiť i fyzické násilie. Zastáva totiž názor, že len psychický nátlak dokáže vyvolať spontánnu reakciu. Pôvodne z nej pritom pokojne mohla byť architektka, pretože dva roky študovala na brnianskej technike. A uživila by sa i ako modelka, pretože si dokonca istý čas ako vyhlásená krásavica touto prácou zarábala.

Rovnoprávnosti pohlaví sa kontroverzná režisérka priučila už v detstve. Rodičia si totiž boli vo všetkom rovní, čo bol pre legendu filmového sveta ukážkový príklad spolunažívania. Nevadilo jej ani, že si občas riadne skočili do vlasov.

Rodičia sa mlátili

Otec bol živnostník a malá Věra vyrastala v reštaurácii na stanici. „Rodičia na mňa vôbec nemali čas,“ spomína.

Jej mama, ktorá bola starostova dcéra a vyššie postavená ako otec, bola veľmi sociálne založená. Keď videla chudákov, tak im dala jedlo zadarmo, čo on nevidel rád.

„Bola aj ťažká hysterka a dokázala sa biť o veci, preto u nás doma boli medzi rodičmi ťažké bitky. Bola absolútne rovnoprávna a on to akceptoval, i keď jej dal ranu. Potom mal však niekoľko mesiacov peklo.“

A tak talianske manželstvo rodičov ovplyvnilo Chytilovej smerovanie k ženskej rovnoprávnosti.

Muži nestarnú, len zrazu „zdochnú“

Jej krehký drobný vzhľad s typickými tmavými okuliarmi, za ktoré skrýva ostré črty, spôsobuje, že klame telom.

Napriek pokročilému veku je to dáma s podrezaným jazykom, ktorá si rozhodne nekladie servítku pred ústa. A to najmä, pokiaľ sa v debate objaví téma muži.

„Chlapi, česť výnimkám, sú nesmierne márnomyseľní. Keď im poviete pravdu, väčšinou sa urazia a hľadajú spôsob, ako vám to vrátiť... Viacerí muži sa ma boja. Neviem, prečo. Ja sa ich nebojím... Pre mňa je prirodzené, že hovorím, čo si myslím a myslím si, čo hovorím. Najmä mužom to nesmierne prekáža. Niektorí kolegovia, s ktorými som spolupracovala, zvykli hovoriť: Aha, už ide problémistka,“ skonštatovala pred časom v rozhovore režisérka sršiaca ostrovtipom.

Jej nasledujúci výrok na margo mužského pokolenia sa stal legendárnym: „No áno, mužskí, tí nestarnú. Šediny ich zdobia, okuliare im pristanú, vrásky sú sexi. Žiadne kŕčové žily. Žiadna celulitída. Žiadne klimaktérium. Ale potom zrazu... zdochnú.“

Nenávidí ľudí bez názoru

Hoci jej mnohí v ostatnom období vyčítajú pokles umeleckej hodnoty jej filmovej tvorby, ani za mak ju to netrápi.

„Nestarám sa o to,“ vraví pohŕdavo, no tvoriť už prestala. Vždy však robila len to, čo jej kázalo srdce.

„Určite nechcem programovo či prvoplánovo za každú cenu robiť niekomu problémy. No človek, ktorý sa zaujíma o dianie okolo seba, rozmýšľa, formuluje otázky a hľadá odpovede, má kritický postoj k veciam a nie je lenivý vyjadriť svoj názor, okolie vníma ako burinu, ktorú treba vykynožiť. Niežeby som nebola lenivá, ale ja jednoducho nevydržím nevyjadrovať sa k nespravodlivosti, krivde, zlobe. Otvorene prezentovať názor je akoby moja telesná chyba. Vlastne preto aj robím film. Cítim potrebu bytostne sa zúčastňovať na tom, čo žijeme.“

Keď potom náhodou stretne človeka, ktorý nie je schopný vyjadriť svoj názor, má chuť vylepiť mu zaucho.

„Máme povinnosť premýšľať o sebe ešte skôr, ako nás život postaví pred nejakú závažnú situáciu. Snažím sa ľuďom vysvetliť, že výmena názorov posúva veci dopredu, vďaka nej sa dá predchádzať niekedy až fatálnym nedorozumeniam či zbytočným problémom.“

„Ľudia, ktorí odo mňa chcú autogram, majú nejaký komplex“

Dominantnou témou jej filmov je nerovnovážny vzťah medzi mužmi a ženami. Jej filmy provokujú, často šokujú, ale určite nie sú nudné. Za najznámejšie tituly sú v súvislosti s jej osobou označované filmy ako Sedmokrásky, Hra o jablko, Panelstory, Šašek a královná, Vzlety a pády, Kopytem sem, kopytem tam... Sama sa však za legendu rozhodne nepovažuje.

„Ja si to akosi neuvedomujem. Úprimne ma prekvapilo, keď ma pred časom na stanici nejakí ľudia spoznali a oslovili. Predsa len, takú schátralú a dobre zamaskovanú starenu... Často rozmýšľam nad tým, prečo ľudia pýtajú odo mňa autogram, prečo je pre nich dôležité, aby mali na kúsku papiera škrabopisom načmárané moje meno. Uvedomila som si, že človek, ktorý to chce mať doma a chváliť sa pred inými, má zrejme nejaký komplex. A je mi ho ľúto, že si cení niečo, čo v podstate nemá žiadnu hodnotu.“

Bojovnosť a srd

Spolu s Milošom Formanom, Jiřím Menzlom, Janom Němcom a ďalšími patrí do generácie filmárov novej vlny 60. rokov. Éra normalizácie pre ňu nebola rozhodne jednoduchá.

„Presvedčila som sa však, že keď človek naozaj chce, má odvahu bojovať, srdnatosť, môže sa presadiť. Možno sa to stretlo s nejakou mojou vrodenou rebéliou, ktorú si pamätám od detstva. Samozrejme, že na to potrebuje aj trochu šťastia, aby bol v správnom čase na správnom mieste. Strach a obavy, konvencie, aby sa náhodou neznemožnili, ochromujú ľudí, pretože im bránia, aby vystúpili zo seba. Ja ten strach nemám. Nikdy som nemala strach z toho, ako vyzerám v očiach druhých. To mi bolo vždy fuk.“

Smrti sa nebojí

Raz na margo smrti uviedla: „Dúfam, že po smrti už nič nie je. Ešte to by mi chýbalo.“

Neskôr to vysvetlila slovami: „Smrti sa nebojím, niekedy ju dokonca privolávam. Čím som staršia, tým viac sa u mňa prejavuje súcit so živými bytosťami a obavy z budúcnosti. Pocit, že im neviem pomôcť, ma strašne oslabuje. Dúfam, že po smrti nastúpi nekonečný mier a pokoj. Keby človek žil donekonečna alebo keby prežilo jeho vedomie, bol by svedkom množstva ďalších nešťastí a tragédií. Pretože ľudstvo a ľudia sú nepoučiteľní.“
Vlani v lete na otázku, či ešte predsa len niečo nenatočí, stroho odpovedala: „Točiť už nechcem nič! Myslím si, že je to márnosť... Život je márnosť.“