Lucia Kupčíková viedla košický basketbalový klub a v roku 2012 sa stala najlepšou slovenskou basketbalistkou. Pochádza síce z Popradu, no päť sezón pôsobila v košickom klube Good Angels, ktorý je momentálne najúspešnejší. Len tento týždeň vedenie klubu oznámilo, že líderkou už nebude, pretože je tehotná.
Ocenenie najlepšej basketbalistky ju potešilo a zároveň prekvapilo. Pre Sme ženy priznala, že nie je strelecký bodový typ.
"Pri rozhodovaní zjavne zohralo úlohu viac faktorov, ktoré sa hodnotili – efektivita pri hre, reprezentácia, sympatie. Možno som tušila, že to môže vyjsť, potešilo ma to, ale zároveň to bola aj zodpovednosť, výzva, aby som sa viac snažila, lepšie hrala."
Zdravíčko slúži
Hovorí, že basketbal je tvrdý kontaktný šport, s boľačkami teda treba rátať. "Našťastie som vážnejší úraz nemala. Nebola som mimo hry dlhšie ako dva, tri týždne. Veľa hráčok má počas kariéry roztrhnuté achilovky, zranenie chrbta, kolena. Som vďačná, že mne zdravíčko zatiaľ slúži a hádam ešte aj dlho bude," povedala.
Tento rok siaha basketbalistka na hranicu tridsiatich rokov. Tento vek býva podľa mnohých prelomovým v živote ženy. Svojím vyjadrením dokazuje príslovie, že vek je len číslo.
"Väčšinou si to neuvedomujem. Tým, že máme mladý kolektív, tak ma to skôr sťahuje k nim, k mladšiemu zmýšľaniu. Neberiem to tak, že tridsiatka musí so sebou priniesť nejakú zmenu. Rozmýšľala som už aj nad dieťaťom, tak uvidíme, ako veci zapadnú do mozaiky."
Podľa nej to nemusí ohroziť jej pôsobenie v profesionálnom basketbale.
"Veľakrát sa dievčatá po prvom dieťati vracajú k basketbalu a hovorí sa, že sú oveľa efektívnejšie ako predtým. Basketbal sa dá hrať tak dlho, kým zdravie vydrží. Najstaršie hráčky majú aj po štyridsiatke, ale to už je extrém, veľakrát dievčatá končia aj v dvadsaťpäťke pre zdravie. Záleží tiež na tom, na akej úrovni hrajú basketbal. Často po vysokej škole sa rozhodnú s ním skončiť a nájsť si normálnu prácu."
Užíva si každý voľný deň
Zápasy, tréningy, športová príprava. To všetko zasahuje do osobného života športovcov. Aj Lucia priznáva, že je to náročné.
"Ak hráme len v sobotu, tak vždy cestujem z Košíc a užívam si nedeľu s priateľom na chate v lese so psíkmi a takisto každý voľný deň, ktorý sa vyskytne. Často on prichádza za mnou do Košíc. Aj sestrička mi býva v Košiciach, tak tam mám kúsok domova stále. V lete mám po reprezentácii niekedy aj päť týždňov voľno, tak ho vypĺňam naplno s rodinou, priateľom a kamarátmi."
Na priateľa prezrádza, že nepatrí do športového fachu, pretože nikdy nechcela športovca. "Viem, koľko času sa tomu musí obetovať."
S výškou 184 centimetrov sa basketbalistka nemusí trápiť s opätkami. Napriek tomu o kariére modelky neuvažuje. Stáť niekde hodiny a usmievať sa by pre ňu bolo náročné. Keď raz skončí s profesionálnym basketbalom, chcela by ostať pri športe a pracovať s deťmi.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
