Ako jedna z mála celebrít si vychutnáva zaostrenie médií na jeho súkromie, pretože to patrí k práci, ktorú má rád. Za dôležitejšie ako formálny zväzok považuje zdravú a fungujúcu rodinu.
S úspechom sa dostaví aj sláva. Zvykli ste si na ňu?
- Myslím, že áno. Len nerád skúmam, kde sa vzala, pretože na to neexistuje žiadna poučka. Človek to musí prežiť na vlastnej koži a keď to príde, nenechať sa zaskočiť a nepadnúť na zadok. Podobne začína láska.
Nevylučuje sa sláva a súkromie?
- Už som našiel spôsob, ako to zvládnuť: patrí to k práci, ktorú mám rád. Ak ma paparazzovia prenasledujú, aj keď mám voľno, beriem to ako súčasť hry. Pretože milujem Hollywood, nebojujem s tým. Keby mi to naozaj vadilo, opustil by som svoju profesiu, vôbec by som nechodil na verejnosť, rozostavil by som okolo domu hliadky a sám tajne utekal zadnými dverami.
Časopis People vás pred ôsmimi rokmi vyhlásil za najpríťažlivejšieho muža planéty. Fanúšikovia vás zase prirovnávali k Paulovi Newmanovi...
- Ocenenie od magazínu som bral skôr ako zábavu, ale byť prirovnávaný k Newmanovi je pre mňa pocta, pretože bol pre mňa najobľúbenejším hercom a idolom.
Momentálne ste nominovaný na Oscara za film Klub poslednej nádeje. Pre rolu smrteľne chorého ste schudli z 84 na 61 kilogramov. Ako ste sa dostali na takúto mušiu váhu?
- Volal som Tomovi Hanksovi, porozprával mi, čo sa pri chudnutí naučil počas natáčania filmu Stroskotanec. Sám som si zistil, že ľudské telo je oveľa odolnejšie, než si myslíme. Ale našťastie sa mi neponúka veľa kvalitných úloh, kvôli ktorým by som ochotne hladoval.
Čo bolo na chudnutí najťažšie?
- Najťažšie bolo, že sa váha vždy zarazila na určitej hodnote. Dostať sa pod 77 kilogramov bolo naozaj ťažké. No len čo ste na 75, ďalšie tri kilá idú ľahko. Dostať sa pod 72 kíl bolo ťažké, ale potom to rýchlo spadlo na 68. Potom to už zase bolo ťažké, ale dostal som sa na 64, čo som chcel.
Chudnutie býva veľkou skúškou aj pre psychiku. Ako ste sa cez to dostali?
- Je to duchovná očista. Pijete veľa čaju. Telu nejaký čas trvá, než pochopí, že sa musí živiť samo sebou, že mu nedáte energiu zvonku.
O akom jedle ste snívali najviac, keď ste tak dávali dole kilá?
- O obrovskom hamburgeri. Mal som o ňom presnú predstavu - 70 percent hovädzieho, 30 percent mletého, možno štvrťkilový cheesburger s tromi druhmi syra. Jeho príprava mi mala trvať asi tri hodiny. Predstavoval som si, ako to dám do opečenej žemle s maslom na obidvoch stranách, navrchu roztavím syr a dám si majonézu. Chcel som v ňom mať plátky uhoriek s kôprom, na kocky nakrájanú ľahko grilovanú bielu cibuľu a papričky jalapenos.
Na druhej strane ukazujete vo filmoch aj vyšportované telo. Ako si ho formujete?
- Verím tréningovej metóde nazvanej superset, kedy sa zapájajú svaly v dvoch cvičeniach za sebou bez odpočinku. Je to rýchle a výhodné, ani pri vyššej intenzite neriskujete zranenie, zbavíte sa tuku a svaly budujete za kratší čas.
Úlohy si vyberáte podľa vlastného vkusu alebo očakávania fanúšikov?
- Sebecky podľa seba. Nechcem sa zaradiť do jedinej škatuľky, ktorá ľudí baví, kvôli tomu som sa nestal hercom. Že diváci prídu do kina, vítam ako bonus, ale nepodlieham tomu. Ani žánrom, pretože mám rovnako rád komédie, akčné filmy a drámy.
Podobáte sa svojim filmovým hrdinom?
- Moje postavy majú väčšie šťastie ako ja, ale ja tiež vyhľadávam cestovanie a dobrodružstvo, pár ráz som vyviazol z nebezpečia bez znalosti jazyka a na motorke som prešiel celú Európu.
Pred dvomi rokmi ste sa oženili. Zmenil sa odvtedy váš život?
- S Camilou (brazílska modelka) sme žili ako manželia už šesť rokov. Máme spoločný domov, rodinu, deti, budujeme si spoločný život. Veľa ľudí sa tak upne na myšlienku, že sa musí vziať, až im unikne, čo je naozaj dôležité: mať zdravú rodinu, v ktorej všetko klape.
Keď sme pri rodine, máte už tri deti. Aké to bolo, keď sa narodilo prvé bábätko - synček?
- Počas celého pôrodu som bol s Camilou. Obaja sme boli veľmi unavení a pyšní, a tak nesmierne šťastní, že sme vytvorili najväčší zázrak na svete - dieťa.
Dlhé roky ste boli považovaní za záletníka, aký vlastne máte vzťah k ženám?
- Keď som bol mladý, otec mi stále rozprával o úcte k ženám. Pamätám si, ako mi vravel, keď som mal 13 rokov a začínal som chodiť s dievčatami: ´Keď je žene čo len trochu nepríjemné niečo, čo robíš, či je to bozk alebo len fyzická blízkosť, ona ti to nepovie, ale ty to musíš cítiť oveľa skôr. Dôveruj svojmu zmyslu, keď sa ti zdá, že sa kvôli niečomu cíti trošku nepríjemne, vtedy prestaň. Keď sa muž a žena majú zblížiť, mali by to chcieť rovnako obaja. Nikdy sa nesnaž ženu do niečoho nútiť alebo tlačiť. Ženy sú nádherné pohlavie. Pohlavie, ktoré nikdy nerozlúštime.
Čo hovoríte na to, keď žena pobozká muža prvá?
- Môže byť. Ale o tom netreba príliš rozmýšľať. Funguje to, keď o tom nerozmýšľate. No keď vy bozk nechcete, ale žena urobí prvý krok, nie je to od nej dobrý ťah. Zvyčajne však účinkuje váš pavúčí zmysel, vaše feromóny, cítite, že to prichádza a neviete sa dočkať, kým už sa to stane. Obvykle viete, že sa idete pobozkať, už dlho predtým, viete to, už keď idete cez izbu. Myslím, že naše sacie zmysly nám to povedia.
Naozaj muži nenávidia, keď sa ich ženy pýtajú: "Na čo myslíš?"
- Každá žena to robí. Napríklad máte 20 minút ticha, ste na ceste autom, šoférujete, vychutnávate si cestu, nemyslíte pri tom na nič, len sledujete cestu. Alebo doma len tak pozeráte film, alebo len tak sedíte a čítate si knihu na opačnom konci gauča. A vtedy z ničoho nič, cítime to už predtým, ako sa nás to opýtajú: ´Na čo myslíš?´ Čo robíme? Naša myseľ sa začne točiť. Začneme rozmýšľať: Na čo myslím? Na čo som myslel? Nemyslel som na nič. A ony potom zrazu povedia: ´Fajn´. A my: ´Hej, hej, počkaj, o čom to hovoríš?´ A potom sa náhle spustí lavína.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
