Prečo sa rozhodol kandidovať do EP, vysvetlil Richard Sulík priaznivcom elektronickou poštou: „Ako kritik socialistických pomerov" sa bude práve tam „usilovať o reformy bruselskej mašinérie a najmä o viac slobody".
No. Ešte najmenší problém je, že o viac slobody ide Sulík zabojovať z tretieho poradia na listine. To zaváňa špekuláciou, predseda ako „trojka" je v normálnej politike nonsens. Čo je to za líder, ak práve na listine, kde sa lídrovstvo takpovediac zhmotňuje, Sulík od zodpovednosti uhýba? Ja nič, ja trojka... Skúsme akademickú otázku: Šiel by ako No. 3 aj do volieb do NR SR? Celkom iste nie. Tak ako máme veriť, že EP je preň až taký dôležitý?
Iste, ak dodáme kus fantázie, Brusel môže byť pre Sulíka útočisko, ako sa zbaviť gule na nohe - funkcie predsedu SaS - tak, aby akože nestratil tvár. Ako mu totiž nepriamo (išlo o vlastného europoslanca) odkázal Jan Zahradil zo snemu ODS, „nepoznám v Európe ani jednu relevantnú politickú stranu, navyše ešte opozičnú, ktorú by viedol europoslanec. Šéf opozičnej strany musí sedieť v parlamente (národnom, P.S.), kde griluje vládu." Áno, presne tak, čiže sľub, že v prípade zvolenia „zostáva na Slovensku" a bude tu akože naďalej čoby predseda SaS politizovať, je mimo reality. Politika sa robí v NR SR, ak sa odtiaľ vyparí, vyparí sa aj z obrazu.
Následná otázka, čo zostane zo SaS, keď jej najsilnejšia figúra - ktorou Sulík bez debaty je - bude robiť politiku v Bruseli, sa komentuje sama. Sulík má pravdu, že v Bruseli sa rozhoduje o mnohom. Avšak už nie v tom, že kľúčovým miestom, kde sa „bojuje", je europarlament. Nie. Nepomerne podstatnejšia je EK a ministerské rady, resp. Európska rada (premiéri a prezidenti). Predstava, ako v 740-člennom úli, kde celé Slovensko má dokopy 13 kresiel, bude Sulík hájiť „záujem Slovenska", je k smiechu. Neuháji nič, nemá najmenšiu šancu. Aj keby jeden či dva skeptické hlasy SaS mali desaťnásobnú váhu, je to stále zrnko v oceáne záujmov, ktoré sa križujú a zrážajú nielen naprieč virtuálnym spektrom, ale aj rámci samotných frakcií. O virtuálnom spektre hovoríme preto, lebo tri najväčšie politické skupiny vytvárajú dohody na najvyššej úrovni, kde si Sulík ani nečuchne.
On vám to totiž neprezradí, ale navyše ešte budú prípadní poslanci SaS v EP čosi ako páriovia, ktorých sa aj „vlastní" štítia. Liberálna frakcia ALDE, ktorej je SaS členom, je totiž najviac eurofederalistická v celom EP, ešte eurofederalistickejšia než socialistický PES a kresťanskodemokratický EPP. Iste je odtiaľ možné vystúpiť (a stratiť medzinárodné krytie) a pridať sa k tým, čo „budú požadovať menej regulačného šialenstva (...)" a pod. Nie je problém, len by sa patrilo taký úmysel, ak teda existuje, voličom pred voľbami oznámiť. Alebo nie? Alebo ak neexistuje, tak priznať, že vo frakcii - čo je rozhodujúce teleso v EP - si nekopneme do lopty ani toľko, čo nejakí Slovinci či Lotyši a pod.
Hm. Napriek uvedenému nie je múdre Sulíkov záujem o EP veľmi napádať. Rubom všetkého neštandardného totiž je, že zvýši záujem o európske otázky a azda aj volebnú účasť tak, ako žiadna iná kandidatúra nedokáže. Len by to chcelo trochu menej populizmu a vodenia za nos.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
