Nezriedka sa stáva, že chovateľ mačky ľutuje svoje zviera, najmä ak je celý deň samo doma a snaží sa mu zabezpečiť rovnocenného partnera. Inokedy je postavený pred hotovú vec, keď nová mačka je darčekom, alebo ju nejakí „dobrodinci“ nechajú pri jeho dverách, prípadne mača z ulice sa toľko zalieča, až si ho zoberieme domov.
Zoznámenie
Na zoznámenie dvoch mačiek si vyhraďme dostatok času, napríklad predĺžený víkend. Ten nám poskytne lepší priestor pre sledovanie a utváranie nových vzťahov a väzieb medzi zvieratami.
Najlepšie je nechať, aby sa mačky spoznávali prirodzenou cestou. Nie je vhodné zavrieť ich spolu do malého priestoru, alebo zoznamovať ich nasilu tak, že im prikladáme hlavu k hlave, prípadne snažíme sa ich držať chvíľku pri sebe alebo oproti. To môže spôsobiť len zbytočné problémy a škrabance na našich rukách.
Chovateľ si musí uvedomiť, že spolužitie dvoch a viacerých mačiek nezávisí od neho, ale na mačkách samotných. Pôvodná mačka si akosi inštinktívne uvedomuje, že s prišelcom sa bude musieť deliť o potravu, životný priestor, lásku a pozornosť chovateľa. Preto závisí len od nej, aký typ zázemia si dokáže v priebehu krátkeho času obhájiť a podľa toho bude prebiehať aj vzájomné zoznamovanie. Zo strany starousadlíka je reakcia vždy rozpačitá.
Dospelá mačka
Keď si donesiete domov mačku rovnakého pohlavia, ktorá je už dospelá, tak to vyžaduje od chovateľa hlavne veľkú trpezlivosť, aby zvládol všetky reakcie, ktorými sa mačky častujú. Domáca na votrelca vrčí, prská, syčí. Podobné zvuky vydáva aj mačka nová, ale u nej sú to hlasové prejavy strachu z prostredia, kde si nepripadá istá. Mačky sa obchádzajú, podnikajú voči sebe výpady. Samozrejme, záleží na ich povahe, plemennej príslušnosti, ale v zásade si nič zlého neurobia. Celá táto zoznamovacia akcia vyzerá na prvý pohľad hrozne a menej skúsený chovateľ sa môže báť, aby nedošlo ku „krviprelievaniu“. Treba sa preniesť nad touto svojráznou zoznamovacou akciou a v priebehu dvoch týždňov zoznamovacie prejavy miznú. Vzájomné zvykanie si na seba môže byť kratšie, inokedy niektoré agresívne reakcie ostávajú u zvierat po celú dobu, najmä v čase kŕmenia a keď sa venujeme jednému viac ako druhému.
Dôležité pohlavie
Veľmi záleží na pohlaví nového jedinca, ktoré spätne ovplyvňuje chovanie už udomácneného. Niekedy aj pri rozdielnosti pohlavia sa prejavujú agresívne prejavy na obidvoch stranách. Keď je mačka v ruji a prinesieme jej gavaliera, veľmi ochotne ho prijme a ani nezbadáme, ako rýchlo prebehlo „zblíženie“. To platí aj v opačnom prípade.
Stará dáma
Ak je domáca mačka už staršia a chovateľ donesie k nej zviera mladé, „stará dáma“ ju nepovažuje za tak veľkú konkurenciu a ich spriatelenie je pomerne jednoduchšie, naviac mláďa v cudzom prostredí rešpektuje starousadlíka. V opačnom prípade, keď máme doma mladé zviera a donesieme si staršie, ktoré je v povahe rozvážnejšie, výpady domáceho mladého člena sú prijímané zhovievavo a nie rovnako agresívne. Keď máme doma okotenú mačku, môžeme si doniesť aj odrastenejšie mláďa, lebo dojčiaca matka ho rada prijme za pestúnku k vrhu. Pritom nezáleží vôbec na pohlaví ani na plemennej príslušnosti. Ak je pôvodný obyvateľ kastrát, môžeme si bezproblémovo doniesť domov akúkoľvek mačku, jeho pudy, obranyschopnosť ostávajú otupené. A ak sú obidve mačky kastráty, tak za hodinu, dve je po zoznamovaní.
Každé jedno zoznamovanie je viac-menej osobité, preto pri zoznamovaní mačiek postupujeme veľmi citlivo. Problém je neraz skôr v ľuďoch, než v samotných zvieratách. Ale v každom prípade treba počítať a určitými úskaliami. Keď sa nám ich podarí zdolať, má chovateľ z dvoch mačiek dvojnásobnú radosť a pritom náklady na ich chov nie sú dvojnásobné.
Samozrejme, najjedno– duchšie a bezproblémové je, keď si môžeme zaobstarať súčasne dve približne rovnako staré zvieratá alebo súrodencov. Tie si potom svorne zvykajú na nové prostredie a neraz aj chov je menej problémový, ako keď sa chová len jedna mačka v byte.
Autor: Peter Ország
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
