Waldemara Matušku porodila mama takmer na javisku košického divadla, údajne mu v žilách kolovala cigánska krv, študoval za sklára, patril k prvým bezdomovcom, miloval pivo a celý život bol mimoriadne poverčivý.
Legendárny spevák patrí k nezabudnuteľným osobnostiam nášho šoubiznisu. Každý o ňom vie, že s rodinou emigroval, že sa nebál otvorene vyjadrovať k rôznym spoločenským javom a že mal veľký talent. Existujú však i menej známe skutočnosti, ktoré sa s jeho osobou spájajú.
Jeho mama, viedenská speváčka operetných divadiel Mia (Mária) Malinová ho porodila počas turné v Košiciach. Údajne ju do nemocnice odviezli v poslednej chvíli, inak by naozaj porodila v divadle. Kto však bol jeho otcom, to sa nikdy presne nevedelo.
Špekuluje sa, že išlo o vojenského dozorcu, ktorý sa služobne dostal do Košíc, no objavujú sa aj teórie, že jeho biologickým otcom bol v skutočnosti akýsi cigánsky primáš.
Nevyhovujúci hrudník
Hoci mal od detstva herecký a spevácky talent, rodičia ho dali vyučiť do Poděbrad za sklára. V Karlových Varoch sa však ukázalo, že sklársku píšťalu nezvládne.
„Namiesto hrudníka som mal skrátka lavór obrátený dovnútra,“ zvykol žartovať na túto tému. Zachránil ho preto konkurz do štátneho súboru piesní a tancov.
Spevák bol celý život mimoriadne poverčivý. Prejavovalo sa to napríklad tak, že si v divadle nikdy nesadal do prvého radu, lebo to malo prinášať smolu.
Keď na niečo zabudol a vracal sa kvôli tomu domov, musel si sadnúť, napočítať do desať a až potom mohol opäť vyštartovať. Keď mu cestu skrížila čierna mačka, vyhadzoval z vrecka desaťhaliernik alebo si trikrát odpľul cez ľavé rameno.
Súboje s Gottom
Často rozprával o tom, že bol jedným z prvých bezdomovcov.
„To, že som spal v parku, pretože som nemal kde bývať, je pravda. Bol som homeless ešte skôr, ako niekto vedel, že to slovo existuje. Keď ste nemali byt, nemohli ste dostať ani zamestnanie. A keď ste nemali zamestnanie, nemohli ste dostať byt.“
Médiá často riešili jeho údajné súperenie s Karlom Gottom. Tvrdil však, že je to umelo vytvorený problém, ktorý medzi nimi v skutočnosti nikdy neexistoval.
„On bol stále Zlatý slávik a ja len dvakrát. Zato som bol trinásťkrát druhý. Raz mu hovorím: Karlíku, ty sa drieš a si prvý. Ja nerobím nič a som druhý... A keď niekto hovorí, že sa ľudia delia na matuškovcov a gottovcov ako na sparťanov a slávistov, tak my s Karlom sme na seba nikdy nežiarlili. Pre oboch to však bol ohromný reklamný trik. Vraj sa tým zaoberali aj sociológovia. Asi nemali nič iné na práci.“
Pil, aby sa vykecal
Zaujímavosťou tiež je, že sa umelec nikdy nenaučil poriadne šoférovať. Vodičák síce mal, ale každé zo svojich áut, a to ich údajne bolo šestnásť, nabúral do mesiaca. Dôvodom bol najčastejšie alkohol, no polícia mu to tolerovala.
Ak by ste ho pozvali na pivo, zaručene by nikdy neodmietol.
„Pivo pijem, pretože... som Čech. Nikdy mi nenapadlo počítať, koľko som ich vypil napríklad za mesiac. Pivo sa nepije preto, aby sa človek opil, ale aby sa vykecal.“
Olgu považoval za osudovú lásku
Na svoju manželku Olgu spieval vždy vyslovene len samé ódy a ich lásku označoval za osudovú.
„To pre mňa a Olinku platí úplne presne. Počuli ste niekedy také to: Boli si súdení? Tak to je presne ono. Zaujala ma všetkým. Preto som si ju vzal a mám s ňou syna Waldu.“
Iné ženy vždy označoval len za kolegyne.
„Keď dievča prišlo do divadla, tak prvé, čo bolo, si zaspievala dueto s Matuškom. Či už to bola Kubišová, Vondráčková alebo Pilarová. Samozrejme, že sa klebetilo, že s nimi niečo mám. Ale ja som tiež spieval s Gottom a Štědrým, takže opatrne. To je totiž v muzike úzus. Čo je v dome, nie je pre mňa.“
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
