Jeho meno je doslova synonymom slovenského humoru. Stále je stelesnením dobrej nálady a nič na tom nemení ani fakt, že mu v nedeľu pribudne na chrbát už ôsmy krížik. Oldo Hlaváček si z pokročilého veku vrásky navyše nerobí a elánu má stále na rozdávanie.
Vyhlásil, že osemdesiatku vraj vôbec nevníma, ba niekedy sa mu zdá nemožné, že už má toľko rokov.
„Už by som sa mal správať ako vážený pán, tak ako kedysi moji starší kolegovia z divadla, s ktorými som hrával,“ skonštatoval s neodmysliteľným úsmevom.
Úsmev a smiech je skutočne to, čo sprevádza celý život Olda Hlaváčka. Za starých dobrých čias sa ani jedna televízna zábava neobišla bez toho, aby v nej nemali priestor Ivan Krajíček a Oldo Hlaváček – dvojica, ktorá divákov rozosmievala svojimi vtipnými dialógmi.
Ľudia sa váľali od smiechu
A bol to práve Ivan Krajíček, ktorý Olda do toho celého zatiahol. Počas vojenčiny pripravoval zábavný program a hľadal dobrého scenáristu. Ktosi mu odporučil istého Hlaváčka, absolventa VŠMU, ktorý bol v tom čase na vojne v Mikulove.
Komediálna dvojica najskôr vystupovala v kabaretoch, neskôr v rozhlase a v televízii. Scénky z Hostinca pod gaštanom, kde vytvorili dvoch gazdov, boli kultom. A neskôr prišla ďalšia pecka – Vtipnejší vyhráva. Mimoriadne obľúbená relácia, kde známe osobnosti súťažili v rozprávaní vtipov. Oldo Hlaváček ju tvoril, Ivan Krajíček moderoval a televízia ju vysielala nepretržite 16 rokov.
„Každú minútu sa ľudia v kŕči váľali od smiechu. Smiech nebol kulisou, ako je to v sitkome, kde nikto netuší, kto a prečo sa smeje,“ spomína Hlaváček.
Na konte mal však viacero úspechov. Ako scenárista sa podieľal na tvorbe tých najúspešnejších československých televíznych silvestrovských programov, za čo dostal aj Cenu českého spisovateľa.
Tridsaťročné partnerstvo
S Ivanom Krajíčkom tvorili dvojicu 30 rokov. A nebolo to len o tom, čo videli diváci na obrazovke či na javisku.
„Kdekoľvek sme vystupovali, museli sme si sami doviezť a postaviť scénu. Desať minút pred začiatkom predstavenia sme strávili v montérkach, celí spotení, potom sme sa prezliekli do smokingov, vybehli na javisko a po predstavení zase šup do montérok,“ prezradil po rokoch zákulisné pikošky.
A hoci medzi umeleckými dvojicami prichádzajú aj krízy, im dvom sa to vraj nikdy nestalo.
„Iba ak som už nevládal piť, tak som odišiel skôr z krčmy,“ žartoval herec.
Ich spolupráca prerástla do blízkeho priateľstva. Boli spolu dennodenne a spoločne s rodinami chodievali aj na lyžovačky a letné dovolenky. Dobre fungujúci tandem rozdelila až smrť Ivana Krajíčka.
S fajčením skoncoval raz a navždy
Vďaka nemu si však Oldo vstúpil do svedomia a prestal fajčiť. Je to už 16 rokov.
„Keď Ivan Krajíček ležal krátko pred smrťou v nemocnici v Podunajských Biskupiciach, chodieval som za ním. Bol na tom tak, že ma už ani nespoznával. Pán doktor mi vtedy ponúkol, že vyšetrí aj mňa. Výsledky boli negatívne a ja som od radosti vybehol von a chcel som si zapáliť cigaretu. Vtedy som sa zháčil a povedal si - dosť! Veď ja som pil kávu preto, aby som si pri nej zafajčil a fajčil som aj medzi polievkou a druhým jedlom,“ priznal.
Doplatil na prostorekosť
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že Oldovi Hlaváčkovi šla karta celé roky, nie je to tak. V minulom režime sa dostal do veľkých problémov.
A napriek tomu, že si za svoju prácu uznanie zaslúžil, nedostalo sa mu.
„Po dvadsiatich rokoch v divadle som bol navrhnutý na zaslúžilého umelca, toto ocenenie som nemohol dostať, lebo som bol v 57. roku zatvorený. Stále sa to so mnou vlieklo,“ priznal.
Spôsobil si to v podstate svojou prostorekosťou. Svoje názory neskrýval, a to sa za bývalého režimu nevyplácalo. Dnes priznáva, že bol neopatrný a možno ľahkovážny.
„Bol som zatvorený za poburovanie proti republike. Snažil som sa proti tomu možno ani nie bojovať, ale ohovárať to. V 45. roku Československo oslobodil Sovietsky zväz, ale čiastočne aj Američania. Mne preto nešlo do hlavy, prečo jedných oslavujeme a druhých znevažujeme. Napísal som mame list, v ktorom som sa rozčuľoval, prečo by nás mali držať v drápoch takíto silní, takýchto slabučkých Čechoslovákov. Doslova nás ušliapavali. Či to bola kultúra, či to bolo hospodárstvo, či to bolo predovšetkým verejné prejavovanie celého národa,“ vysvetľuje.
List vhodil do bežnej poštovej schránky na ulici a do dvoch hodín si po neho prišla ŠTB. Dodnes je presvedčený o tom, že niekto vedel, že list píše, pretože o tom hovoril pred ostatnými. Priťažilo mu aj to, že len čo tajní zapli rádio, ozvala sa Slobodná Európa a zvučka relácie Volá Londýn. Zavreli ho do basy.
„Pustili ma po roku na amnestiu, no nikto ma nechcel angažovať ako herca. Zamestnal som sa v Slovnafte ako vodič parného valca. Ako prvý a bez strachu ma napokon angažoval pán Petruška - riaditeľ divadla v Prešove. Dodnes som mu za to vďačný,“ spomína na neľahké chvíle s tým, že tento „prešľap“ mu komunisti nikdy neodpustili.
Národné opustil sklamaný
Divadlo však bolo jeho životom a celé desaťročia bol jedným z pilierov SND. Dnes tam pôsobí ako externista v niekoľkých hrách. Rady stálych hercov však opustil na jar 2011 veľmi sklamaný. Poslednou kvapkou bola inscenácia Coriolanus, v ktorej im s Leopoldom Haverlom zverili podradné úlohy.
„Bridilo sa mi to. To, čo mi určili, voľakedy robili platení štatisti a komparzisti,“ skonštatoval.
S láskou však spomína na staré dobré národné divadlo, kde prežil najkrajšie roky s hercami – kamarátmi. Medzi tých najlepších patril Jozef Kroner, ktorý ho naučil rybárčiť a Michal Dočolomanský, s ktorým od jeho nástupu do divadla až do smrti zdieľal spoločnú divadelnú šatňu.
Celý život s tajomníčkou
V divadle našiel aj svoju celoživotnú lásku. Najskôr bol síce zaľúbený do kolegyne Božidary Turzonovovej, no ona mu city neopätovala, lebo jej srdce už patrilo Adamovičovi. Oldo sa napokon oženil s divadelnou tajomníčkou Blaženkou a šťastné manželstvo trvá dodnes. Sú spolu viac než polstoročie a pritom sa vraj ani raz nepohádali. Podľa Olda je recept na šťastné manželstvo celkom jednoduchý:
„Aj keď ste presvedčení, že partner tvrdí absolútny nezmysel, dajte mu za pravdu. A potom ho nenápadne presvedčte o tom, čo je správne tak, aby si ani nevšimol, že zmenil názor.“
Radosť mu robia aj vydarení potomkovia. Starší syn Oldo síce bol detskou hereckou hviezdou, no napokon vyštudoval inžiniera ekonómie a v súčasnosti pôsobí v diplomacii. Má dvoch synov, Filipa a Olda. Mladší syn Ivo sa potatil a je hercom a režisérom. On má tri dcéry – Michaelu, Luciu a Ivku. Dieru do sveta už urobila aj najstaršia, 21-ročná Michaela, z ktorej je modelka uznávaná v zahraničí.
Nikdy neplytval časom
Entuziazmom srší herec dodnes. A neustále potvrdzuje, že ani náhodou nepatrí do starého železa. Hráva v divadle a občas si odskočí do seriálu Panelák a stále má čo robiť.
„V živote som si popoludní neľahol. Spánok by mi totiž ubral čas, ktorý potrebujem na nejakú činnosť. A keď večer zaspávam, pripravujem si už pracovný plán na ďalší deň. No práve toto ma asi udržiava v celkom slušnom životnom tempe,“ prezradil raz svoju životnú filozofiu.
Autor: Spracovala: nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
