V Európskej únii sa práve skončila petičná iniciatíva za tzv. - teraz pozor - „minimálny základný príjem". Keby pakovia, čo to vymysleli, vyzbierali milión podpisov - akože nevyzbierali - tak podľa Lisabonskej zmluvy by Európska komisia bola povinná zaoberať sa „návrhom", aby každý občan EÚ dostával len preto, že sa narodil, „minimálny príjem", ktorý by vyplácala EÚ vo výške 60 percent „štandardnej priemernej mzdy v Únii".
Záhadu, že ako je možné, že na takúto galaktickú vtákovinu nezískali milión podpisov, radšej neriešme. Existuje teória, že o čo sú ľavicoví intelektuáli, presnejšie „intelektuáli" vynachádzavejší v regulovaní cudzích životov, o to sú lenivejší. Na takmer identickú otázku sa napr. vo Švajčiarsku bude po petičnej akcii konať referendum. Na rozdiel od Švajčiarov - ktorí celkom iste 1500 frankov na hlavu odmietnu - my máme iba šťastie, že v EÚ nevedia zorganizovať (dotiahnuť) ani petíciu.
Možno vás prekvapí, ale prazákladná príčina, prečo ide o vtákovinu, ani neleží vo finančnej neudržateľnosti „projektu". Aj keď dnes je to evidentne fiškálna utópia, nedá sa vylúčiť, že o nejakých pár desaťročí, alebo skôr storočie technológie tak zvýšia produktivitu práce, že zanedbateľná menšina populácie uživí väčšinu, vrátane čoraz nenásytnejších potrieb štátu. A ešte - v neposlednom rade - sa paradigmaticky zmenia spoločenské vzťahy tak, že tých, čo nebudú pracovať, aktívna časť populácie prestane vnímať ako parazitov. O sto rokov, alebo, no, päťdesiat, to je možné.
Nápad je nezmyselný už len preto, lebo by generoval chronický nedostatok pracovných síl. Neexistuje ani predstava, koľkým by stačilo 60 percent „štandardného príjmu" a viac by nechceli - teda za prácu. To by následne tlačilo mzdy až do neba, takže - z logiky deja - aj „minimálny základný príjem" by sa ďalej zvyšoval. A sme v diabolskom kruhu točiacom sa do bludu. Po druhé, Európa by sa musela opevniť hradbami. Inak by sa na „minimálny základný príjem" zlietali ako muchy vlny migrantov nielen z Afriky, ale aj z Číny, či, nedajbože, z USA. Skrátka z celého sveta - kto by nechcel zadarmo tri pätiny „štandardného príjmu"?
Úchvatné sú komentáre slovenských politikov. Ľuboš Blaha, čo je zvláštny prípad ešte aj v Smere, je nadšený, lebo „nepodmienený základný príjem by zvýšil renomé EÚ". A - teraz pozor - „členské štáty by to nestálo ani cent, šlo by o lepšie prerozdelenie európskych peňazí". Neuveriteľné. Všetky dnešné „európske peniaze", z ktorých sa platia napr. eurofondy, tvoria 1 percento HDP Únie. Pri „minimálnom základnom príjme" sa bavíme, aj v „najlacnejších" konceptoch, v ráde dvojciferných percent HDP.
Ale to nič. Tu je záverečný akord. Europoslankyňa Neveďalová (samozrejme, Smer): „Myšlienku podporujem. Všetci Európania si zaslúžia dôstojne žiť a nenechať sa vykorisťovať za minimálnu mzdu. Kto tvrdí, že je to utópia, mal by si spomenúť na obdobie, keď ľudia snívali o letoch do vesmíru".
No. Už rozumiete lepšie, prečo táto kríza nemá šancu skončiť dobre?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
