Komentátor dostal včera v krčme skoro do nosa. Nie, nenapadli ho ficovoliči ani modrí, ale priatelia sociálnej spravodlivosti. Dovolil si totiž zosmiešniť a vyhlásiť za demagogickú štúdiu istej organizácie, ktorá práve vyvolala malú búrku vo veľkom svete. Píše sa v nej totiž, že 85 najbohatších ľudí disponuje spolu majetkom aký dokopy vlastní chudobnejšia polovica ľudstva (1 bilión libier).
Inak tolerantná krčma nezniesla názor, že extrémna nerovnosť je síce nespravodlivá, ale nevyhnutná externalita kapitalizmu. Iste, každý by rád vypil viac, než mu dovolí, ehm, sociálny status. A keď vidí, ako nejaký „biely golier“ zarobí za menej práce (oveľa) viac, cíti zlosť. Ale nezmení nič na jednom: Čím viac statkov a služieb ekonomiky vyprodukujú, tým viac sa prerozdelí v peniazoch. A čím viac sa prerozdelí, tým vyššia musí byť nerovnosť. To je zákon. Ak firma zvyšuje platy o 5 percent, tak príjmový rozdiel medzi manažérom, čo berie 5 tisíc, a robotníkom, ktorý zarobí 500, sa zvýši o 225 eur mesačne a 2700 eur ročne.
Samozrejme, že život je nekonečne pestrejší. Príjmy manažérov a vlastníkov sa často zvyšujú aj percentuálne rýchlejšie než u „plebs“. Podnikateľské subjekty nie sú riadené demokraticky, ale autoritatívne, a keďže sme ľudia, tí, čo sú v rozhodovacích pozíciách, sa starajú prednostne o seba. Komu sa to nepáči, nech skúsi zmeniť prirodzenosť homo sapiens.
Ale pozor. Sto desať biliónov majetku najbohatšieho jedného percenta populácie (tá istá štúdia) netvoria a nezvyšujú – v najdrvivejšej väčšine - mzdy za prácu, ale príjmy najmä z kapitálového a iného majetku. Teda z vlastníctva, ktoré má schopnosť generovať bohatstvo nepomerne rýchlejšie než i tá najlepšie ohodnotená práca. Opäť sa nám to môže nepáčiť, ale alternatíva je iba jedna: Zrušenie súkromného vlastníctva a komunizmus resp. nejaká iná /nová) utópia. Chceme to?
Iste, autori štúdie to nenavrhujú. „Iba“ upozorňujú, že zvyšujúca sa sociálna nerovnosť – ktorú dokumentujú prvým percentilom najmajetnejších! - vyplýva z „uchopenia moci bohatými elitami“. A tu sú dva vážne momenty. Po prvé, presne tak, ako sú v kapitalizme (aj) multimiliardári súčasťou systému, rovnako platí, že extrémne majetkové prírastky posledných rokov sú sčasti virtuálne. Konkrétne idú na konto rastu akciových indexov, čo je dôsledok toho, že mraky vytlačených peňazí z tzv. kvantitatívneho uvoľňovania sa neprelievajú do reálnej ekonomiky, ale roztáčajú sa na akciových trhoch. (Príbehov, ako v pondelok dal Zuckerberg na burzu Facebook, v utorok bol o miliardu bohatší, v stredu o tri chudobnejší, atď, vo štvrtok mal dve miliardy naspäť, atď., je more.)
Po druhé, niežeby miliardári nezneužívali svoju ekonomickú moc. Zneužívajú, čoby nie, aj oni sú ľudia,. Korumpujú politikov, utekajú pred daňami, majú obrovskú lobistickú silu. Avšak tvrdenie, že „úzka elita bohatých uchopila moc“ (a podobné), je mimoriadne nebezpečná demagógia, keďže odtiaľ je už len krok ku konšpiračným teóriám, ktorým – ako nedávno písal psychíater Cyril Hoschl - podliehajú ľudia s nižším IQ. Nielen v košických krčmách, dodajme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
