Na pohľad je to jemné, krehké žieňa, ktoré potrebuje ochranu. No ako neraz, aj v tomto prípade je prvý dojem klamlivý. Herečka Michaela Čobejová nás totiž počas rozhovoru prekvapila odhalením, že je veľká bojovníčka. A zvlášť, keď nebezpečenstvo hrozí jej dvom dcéram, vtedy nech sa jej zlý človek radšej prace z cesty. Možno aj preto jej nová úloha v seriáli sadla ako uliata. Stvárňuje tam vdovu, ktorá preto, aby ochránila svoje deti, siahne aj k drastickejším riešeniam a nebojí sa dokonca vytiahnuť zbraň. Vďaka postave mafiánskej šéfky sa Michaela vracia na obrazovku po dvojročnej pauze. Aj tá bola v konečnom dôsledku zapríčinená tým, že je to bojovníčka, ktorá sa nebojí povedať svoj názor, aj keď sa to iným nepáči.
Dá sa povedať, že novú televíznu sezónu začínate ako vdova. Znie to síce dosť strašne, no našťastie ide len o nový seriál s týmto názvom. Tešíte sa na to, keď sa znovu po odmlke objavíte na obrazovke, alebo to prežívate s napätím?
- Skôr som zvedavá, či sa to bude páčiť. Scenár mi pripadá ako detektívka a baví ma to. Ja sa sama na seba nerada pozerám, pred rodinou sa dokonca hanbím, je to také nepríjemné predvádzať sa pred blízkymi.
Naozaj si nepozriete, ako vaša práca v konečnom dôsledku dopadla?
- Nie, nemôžem sa na seba pozerať, tak ani neviem posúdiť, ako som to a to zahrala.
Tentoraz však stvárňujete niečo celkom iné, ako sme boli zvyknutí. Ak opomeniem sitkom Mafstory, v našich končinách sa seriál s mafiánskou tematikou ešte nevysielal. Je to pre vás výzva, spolupracovať na niečom celkom novom?
- Ja som len herečka, ktorá mala šťastie na peknú postavu, ktorá toho naozaj veľa prežije. Jojka mala tú odvahu prísť s touto témou, nie ja. Ja sa len pokúšam to nepokaziť. Mafia je všade, len nie je tak vidno, občas sa niečo dozvieme v správach, ale do siete nevidíme. Je to svet sám osebe a ťažko sa z neho dostať, hlavne, keď veľa viete. Nemyslím si, že sme iní, že u nás sa neunáša, nevraždí, neupláca. Sú obete aj vinníci a občas je človeku z toho naozaj zle. Absurdity, ako že sa má bývalý prezident Kováč ospravedlniť Lexovi, nevyšetrená vražda Remiáša, predaj emisií, predražené diaľnice a tunely, obete kauzy Devínbanky, biele kone... Dnes už nie sú zvlčilé 90. roky, dnes mafia funguje oveľa sofistikovanejšie. Tento seriál je aj o nás, mohol by fungovať aj tu.
Tamara, ktorú hráte, nemá na výber a keď chce ochrániť svojich najbližších, musí bojovať. Keď sa vy ocitnete v ťažkej situácii, ste tiež bojovníčka, ktorá vyhrnie rukávy a ide do pomyselného ringu, alebo sa radšej stiahnete?
- Pokiaľ ide o deti, som samička schopná všetkého, aby som ochránila svoje mláďatá. Ale nie je to nič zvláštne, my ženy sme asi tak nastavené, chrániť rodinu máme vo svojej výbave. Rada by som o sebe povedala, že som bojovník, ale pravda je taká, že som viac impulzívna ako odvážna.
A v rámci seriálu budete musieť aj strieľať a zabiť. No aj v bežnom živote si neraz povieme, že máme sto chutí toho a toho človeka zabiť. V akých situáciách sa to stáva vám?
- Čím som staršia, tým sa viac krotím. Ja som násilník a bitkár, nemám pud sebazáchovy, už som sa ocitla v situácii, že mi išlo o život, tak sa snažím konfliktom vyhýbať, pretože sa hneď bijem.
Na obrazovky sa v seriáli vraciate vlastne po dvoch rokoch. Užili ste si počas nich pokojnejšie obdobie alebo vám chýbala tá hektika nakrúcania?
- Počas toho obdobia som natáčala internetové seriály „V háji" a „Evitovky" s týždennou periodicitou, ktoré som aj produkovala. Bola to super práca, veľa som sa naučila, a v podstate, nič mi nechýbalo.
Zvyknete vôbec podliehať stresu? A čo vás vie rozhodiť? Pretože mne pripadáte ako pokojný človek, ktorý je nad vecou, aj vo vypätých situáciách. Alebo sa mýlim?
- Nie, nie som človek, ktorý sa stresuje. Ja som v pohode, kým sa nevytočím.
Pri nakrúcaní Vdovy ste sa zaiste ocitli v celkom novom prostredí, v nových situáciách, ako sme vás mohli vidieť doposiaľ. Čo vám dalo najviac zabrať?
- Úprimne? Naučiť sa text.
Vďaka televíznej pauze ste mali tých povinností menej, tak ste teda boli mamou takmer na plný úväzok?
- Okrem produkcie som skúšala v divadle a hrala. Robievam v Prahe reklamy, a tak som sa prebavila.
Vaša mladšia dcéra Tánička už bude mať 5 rokov a od čias, kedy ako bábätko s vami hrávala v Ordinácii v ružovej záhrade, sa poriadne zmenila. Už je jasné, či sa podala na vás a prejavujú sa u nej herecké gény? Aká je?
- Tánička? Tá je hlavne veľmi spoločenská. Je to extrovert, ale gény ešte neviem identifikovať... Chodí do škôlky, je veľmi energická, empatická a vrúcna. Má určite aj nejaké zlé vlastnosti, ale pre nás je samozrejme dokonalá.
S hereckou kariérou nateraz skončila?
- Áno, zatiaľ to stačilo, aspoň načas si dá od herectva oddych.
A ak by sa v budúcnosti rozhodla ísť vo vašich šľapajach, akú zásadnú radu by ste jej dali?
- Neviem, nerada dávam rady. Nejako sa to neosvedčilo. Aj dieťa má právo žiť svoj život a vyskúšať si ho poriadne na vlastnej koži. Myslím, že viac zaberá príklad a schopnosť rodiča dieťa vypočuť, ako ho poučovať. Keď bude chcieť byť herečka, budem jej pomáhať a budem pri nej stáť.
Vašu staršiu dcéru Ivanku herecké povolanie nezlákalo. Ako sa jej darí?
- Ivka je momentálne na študijnom pobyte v Gente v Belgicku. Je štvrtáčka na architektúre na Slovenskej technickej univerzite a zdá sa, že ju to baví. Ja som spokojná, keď je ona spokojná.
Medzi vašimi dcérkami je väčší vekový rozdiel, ako spolu vychádzajú?
- Ľúbia sa. Je to bezpodmienečná láska.
Kedy pociťujete najväčšiu materinskú hrdosť?
- Neviem, či hrdosť, ale lásku asi. Stále. Kým ma nevytočí, hlavne Ivka, niekedy sa musím naozaj veľmi ovládať, ale to poznajú všetci rodičia, ktorí žijú pod jednou strechou s dospelými deťmi.
A isto mávate aj pocity, že ste tá najhoršia matka na svete. V akých situáciách sa to stáva?
- Na rodičovstvo neexistuje manuál. Možno som urobila veľa chýb, Ivku som mala veľmi mladá, ale už som si odpustila. Dieťa nie vždy spĺňa predstavy a s tým sa skôr či neskôr stretnú úplne všetci rodičia a musia to prijať.
A ako sa z tých pocitov dostávate?
- Ja sa z toho dostanem, ale keď sa pozerám na svoje deti a viem, čo ich ešte v živote čaká, som k nim hneď láskavejšia. Snažím sa, aby mali v poriadku hodnoty a zázemie dôvery. Ale ani to niekedy nepomáha.
Musím povedať, a nie je to len prázdny kompliment, že s pribúdajúcim vekom mladnete. Je to hlavne tým, že máte malé dieťa, ste stále mladá duchom alebo na tom usilovne pracujete aj s pomocou kozmetiky, lekárov...
- Ďakujem, asi je to jedno s druhým. Veľa športujem, spím, mám malé dieťa, to isto robí svoje, ale aj sa o seba pravidelne starám. Je o mne známe, že navštevujem istú estetickú kliniku, ku ktorej mám dôveru.
Začiatok roka je odjakživa spojený s predsavzatiami a želaniami. Dali ste si nejaké? A čo si želáte najviac zo všetkého?
- Nemám predsavzatia, ale chcela by som, aby sme si vytvorili krajší a bezpečnejší svet pre naše deti. Aby bola táto krajina príjemným miestom na život, myslím, že máme šancu zmeniť veci k lepšiemu. Ja sama sa o to budem usilovať, to som si do nového roku už sľúbila...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.