Nové platidlá museli spĺňať náročné požiadavky. Všetky nákresy schvaľovala strana. Pre vypracovanie posudku nestačil iba jeden návrh. Umelci súbežne pripravili viac pracovných verzií, ktoré upravovali podľa požiadaviek nadriadených. Vždy bolo potrebné niečo zmeniť. Vznikali nerealizované návrhy, ktoré boli nepotrebné a mali skončiť v koši. Vďaka archívu sa zachovali a dnes sú to cenné historické pamiatky.
K takýmto unikátom patrí aj nerealizovaný návrh 100-koruny z roku 1989 (na snímke autora). Rozdiely sú dobre viditeľné, ak porovnáme návrh s obehovými bankovkami. Kytica je na nerealizovanom návrhu umiestnená pod hodnotovou číslicou na lícnej strane. Na obehových bankovkách je na opačnej strane. Dosť výrazné rozdiely sú v gilošiach v tvare hviezd na lícnej strane. Na obehových platidlách sú červené, na nerealizovanom návrhu je viac zvýraznená biela farba.
Stokoruny obiehali veľmi krátky čas. Dôvody sú dnes jasné. Nevhodný návrh a zle časovaná emisia. V predrevolučnom Československu v roku 1989 občanov hneval portrét Klementa Gottwalda. Ľudia bankovky ničili, popisovali, vypaľovali. Banka novú stokorunu začala rýchlo sťahovať z obehu. Nahradila ich druhou emisiou dobre známych zelených stoviek vzor 1961.Napriek všetkým týmto okolnostiam „Gottwald“ prežil vďaka zberateľom. Každý si ich odložil, a preto si dnes bankovky môžete kúpiť za symbolickú cenu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
