Netuším, čím sa inšpirovali gazdinky, kým nebol internet. Muselo to byť skutočne náročné, prísť pravidelne s novým nápadom na večeru či obed, o výmene kuchynských rád ani nehovoriac. Jednoducho pomôž si sama. Dnes je to o poznanie ľahšie, vďaka internetu a množstvu časopisov by sme dokázali do konca života prísť trikrát za deň s jedinečným receptom. No internetové inšpirácie sú dvojsečná zbraň a poriadne nabrúsená.
Rada sa nechám nakopnúť dobrým receptom, rada si zaexperimentujem s postupmi či ingredienciami a od svojich pokusov očakávam, že budú dokonalé. Ako inak, dokonalosti zdar a nikdy inak. Pri zaraďovaní jedál na pokusný list si vyberám podľa dvoch zásadných kritérií, fotografií a ingrediencií, keďže do úst nevložím to či ono, z čoho sa všetci kamaráti chytajú za hlavu a hostiteľom tečú slzy zúfalstva.
Fotka je absolútne rozhodujúca, zaútočí na vaše chuťové poháriky tak, že o štvrť na desať večer absolvujete v supermarkete slalom medzi regálmi a následne si sadnete s polievkovou lyžicou nad konzervu salka. Veď o desiatej sa nepatrí mixovať plnku na ten dokonalý koláč, čo sa na vás vyškiera z obrazovky.
Bola príležitosť a zadanie znelo jasne. Ako gratulanti sme mali okrem darčekov doniesť aj tortu. Mlátila som sa do pŕs ako najväčší pavián džungle, že bude taká, ako ešte nikdy. V mysli sa mi vynárali tie dokonalé torty, malé umelecké diela z internetu. Nakoniec lotériu vyhrala jablková nádhera s mascarpone. Sliny sa mi zbiehali už pri obrázku, jednoducho nádhera, krásne ozdobená, plná tých najlepších vecí. Fotografia nad receptom bola ako zo žurnálu, už ju len bachnúť na titulku a nešpatiť žiadnymi blbými komentármi. Jednoducho nič, čo by som nezvládla.
Nakúpila som a začala. Už pri korpuse som skláňala hlavu do dlaní a odriekala mantru, že je všetko v poriadku, aj keď nebolo. Bol príšerný, ako podošva, tenký, jednoducho všetky nepodarky sveta sa zhmotnili v tom zázraku predo mnou. Normálne sa na mňa vyškieral a strúhal mrkvičku, tak som na neho bachla vrstvu jabĺk, ako sa písalo v postupe. Boli čudné, hrudkovité, také, ako to slušne povedať, už raz videné.
Nevadí, nie je čas, ide sa ďalej. Šľahám krém s vaječným likérom, bohužiaľ alebo našťastie ho vo fľaši nezostalo toľko, aby som prípravu zvládla v povznesenej nálade s dementným úškľabkom v tvári. Okej, všetko umiestnené vo forme, šup s tým do chladničky, ráno múdrejšie večera...
Možno to bude mojou povahou. Neznášam, keď veci nie sú tak, ako chcem. Predstavovala som si dokonalú nádheru z obrázka. Kukalo na mňa čudo, z ktorého som chcela vytesať labuť a ono odolávalo a odolávalo. Veď posúďte sami. Keď dvaja robia to isté, nikdy to nebude rovnaké. Konzumentom chutila, bola som pochválená, páčila sa. Mne sa nepáčila a nechutila. Ja som chcela tú nádheru z obrázku, chcela a chcela a chcela!!!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
