Jozef Kroner mal však aj viacero tajomstiev, o ktorých možno ani netušíte. Mal nemanželské dieťa, napísal niekoľko kníh o rýbárčení a rád zbieral huby.
Pochádzal z dvanástich detí a najväčšia aféra sa s ním spája práve v súvislosti s dieťaťom, ku ktorému sa dobrovoľne nepriznal.
„Pošmykol“ sa s produkčnou
Syna Martina mu porodila produkčná zo Slovenskej televízie, ktorá bola v čase ich románika tiež vydatá a mala dieťa. Napokon však otcovstvo „odklepol“ súd.
„Martin mal až vyše osemdesiat percent dedičných znakov z otca a zo mňa len nejakých trinásť. Veď sa na neho aj podobá, presne tak isto žmúri očami,“ priznala pred časom hercom očarená žena.
Keď sa už inak nedalo, herec platil alimenty do synovej osemnástky, a hoci sa neskôr so synom stretával v divadle, nikdy sa k nemu nepriznával.
Z divadla odišiel dobrovoľne
Hoci patril nesporne k našim najväčším hviezdam hereckého sveta 20. storočia, herectvo nikdy nevyštudoval. V začiatkoch pracoval ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici a s divadlom prichádzal do styku ako ochotník. V rokoch 1956 až 84 bol však už členom Slovenského národného divadla, kde vytvoril 101 postáv a dobrovoľne z neho odišiel. Kolujú o ňom chýry, že nepatril k najskromnejším umelcom, čo dokazuje i nasledujúce vyjadrenie, ktoré napísal vo výpovedi:
„Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne.“
Jeho blízki však tvrdia, že bol v skutočnosti mimoriadne skromný a nikdy nepokazil srandu.
Prerátal sa
Držiteľ Oscara za Obchod na korze sa však prepočítal a plán zažiariť následne inde mu nevyšiel.
„V divadle je to niekedy ako u Eskimákov. Keď je starček nanič, zavrú ho do iglu, aby v pokore prijal svoj osud. Lenže starnúci herci nie sú starčekovia, ktorí sú už nanič. Keď som u niekoľkých režisérov videl, že o mňa nie je bohvieaký záujem, dokonca ma obsadzovali do úloh, akoby som za sebou nemal žiadne výsledky, vybral som sa ako moji predkovia do cudziny. Mal som odvahu a túžbu dokázať, že na Slovensku je kŕdeľ dobrých hercov, ktorí môžu očariť Európu, ale aj svet. Zabuchol som dvere na divadle a myslel si, že budem nakrúcať. Lenže tresk-plesk, o pár rokov prestal slovenský film existovať a ja som zostal v čudnom vákuu.“
Zmapoval všetky vodné plochy
Okrem divadla bol však miláčik národa fascinovaný aj rybárčením, o ktorom napísal i viacero knižných titulov - Herec na udici, Herec nielen na udici, S kamerou a s udicou, O rybke Beličke... Kolovali o ňom chýry, že mal zmapovaný každý slovenský potok, jazero či vodnú nádrž.
Tento herec však zrejme v našich končinách nikdy neupadne do zabudnutia. Dvadsať významných osobností Slovenska založilo krátko po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tejto významnej slovenskej hereckej osobnosti. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera.
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
