Marián Slovák: Som protirozvodový typ

Skvelý herec Marián Slovák si aj vďaka krátkodobej nepriazni osudu v podobe mozgovej mŕtvice intenzívnejšie uvedomuje, čo má na svete zmysel. K sviatku si želá prítomnosť rodiny a kolegov, viac zdravíčka a šťastia.

Deň svojich narodenín strávil v stredu v Nitre, kde odohral predstavenie a následne oslavoval s kolegami.

Počas týchto dní je u svojich dvoch detí v Brne, kde nevynechá ani návštevu divadla a nedeľu strávi s treťou ratolesťou - Samkom a jeho rodinkou – okrem iného aj slávnostným obedom v reštaurácii.

K narodeninám si umelec praje len jediné.

„Čo vám poviem, mám všetko. Hádam len trošku viac zdravia a šťastia by som si želal,“ prezradil nám skromne oslávenec, ktorého je však ľahké potešiť aj dobrou knihou. „To vždy poteší, aj rôzne drobnôstky, nepotrebujem však vlastne nič.“

Neodolá dobrej torte

Na dobrú tortu, ktorá na oslavách prirodzene nesmie chýbať, sa však dá vždy nahovoriť.

„Tomu sa nedá odolať, aj keď nesmiem priberať. Zo všetkého si preto doprajem len trošku.“

Život M. Slováka sa po zdravotných problémoch prirodzene trochu zmenil, musel sa nanovo učiť správne artikulovať, no dnes už na ňom nezbadáte ani najmenší náznak akýchkoľvek viditeľných ťažkostí.

Pomohla mu rodina i túžba vrátiť sa čím skôr do milovaného divadla. Na dosky, ktoré znamenajú svet, totiž nedá dopustiť, no už roky mu vyhovuje byť na voľnej nohe.

„Môžem prijať rolu, ktorú uznám za vhodnú. Nie som zamestnaný, a to mi vyhovuje. Kedysi bola pre herca nutnosť mať niekde angažmán, pretože keď je herec mladý, tak do tých 45 - 50 rokov by mal pracovať čo najviac. Potom som pocítil, že voľná noha má svoje výhody aj riziká, ale viac je tých výhod, ktoré využívam.

Urobím si čas, keď sa mi zachce. Slobodná voľba je veľmi dôležitá,“ vraví vyštudovaný záhradník, ktorý by sa však dokázal živiť v prípade nutnosti aj športom.

Dôležité je súkromie

Čo najviac času sa okrem práce snaží venovať rodine. S manželkou Evou Matejkovou má tri dospelé deti - syn Samuel je známy futbalista, syn Stanislav muzikálový herec a dcéra Svetlana herečka.

„Zabávam sa tým, že sa chodím na ne pozerať, ako sa im darí. Mám veľkú radosť, ako to mojim deťom ide, a to je tiež v podstate vyplnenie voľného času. Potom sa snažím čítať a športovať, napríklad hrám tenis. To, čo vidím u mladých ľudí, v akom pracovnom tempe robia, idú ráno do práce a vracajú sa o siedmej večer, potom nechápem, aký súkromný život vôbec majú. Bez súkromia je ich život dosť nekvalitný, možno sa to tak má robiť, neviem, ale nepozdáva sa mi terajšia výchova detí a rytmus dnešného života,“ konštatuje brat Kamily Magálovej, ktorý však rád fotografuje, či maľuje akvarely, s vnúčatkami si púšťa šarkana a chodí na ryby.

Manželstvo je ako zapriahnutý pár koníkov

S manželkou chodieva na premiéry svojich detí do divadla, ale užíva si najmä zápasy najstaršieho syna. Hrdý je na všetky tri deti rovnako, priznáva však, že kariéru Sama vníma trochu inak.

„Futbalista vo mne asi drieme viac ako herec, lebo ten futbalista sa nedostal vonku. (Smiech.) Navyše, herectvo poznám aj zo zákulisia, futbalové zákulisie je pre mňa veľkou neznámou. No a v neposlednom rade, keď idete na Rómea a Júliu, viete, ako sa to skončí, ale vo futbale koniec netušíte.“

O svojej manželke rozpráva vždy len s obdivom a presne vie, čo je v manželstve najdôležitejšie.

„Zodpovednosť. Ide o to, čo si môžete, a čo nesmiete dovoliť. Chodí okolo plno pekných dievčat, ale čím ste starší, tým viac zodpovednosti vo vás je. Aj pre mladé páry je zodpovednosť najdôležitejšia. Manželstvo si predstavujem ako zapriahnutý pár koníkov, ktorý spoločne ťahá. Nedá sa utiecť do lúky za niekým, kto sa vám zapáči, proste ťaháte ten voz v dobrom aj zlom... Som protirozvodový typ.“

Ako vraví, vždy chcel byť nielen dobrý herec, ale aj dobrý otec, preto sa snažil deliť prácu a rodinu v pomere 50 na 50.

Intelektuálne rozhovory

Priznáva však statočne, že pokušeniami sa v jeho brandži len tak hemží a krásna žena je veľkou nástrahou.

„Pretože aj keď každý hovorí o duši a intelekte, u mužov stále existuje tá živočíšna záležitosť, takže na každú ženu sa muž v prvom rade pozrie zvonku. Aj teraz, keď ide pekná žena po ulici, nemôžete vedieť, či je duševne vyspelá alebo nie, ale to, ako vyzerá. Na Slovensku je pekných žien veľa, tak sa na ne s obdivom pozeráme, lebo to je nádherný výtvor Boha, prírody, neviem. Lenže, čo je to krásna alebo krajšia žena?“

Na vlastnej mu však neprekáža takmer nič.

„Ani to, že sa často názorovo veľmi slobodne konfrontujeme. Náš vzťah je vyrovnaný v tom, že máme rovnocenný dialóg, to nie je o tom, že ja niečo poviem a ona je ticho, pretože je žena. Takže tá intelektuálna úroveň je podstatná, rozprávame sa o politike, sociálnom postavení ľudí, o svete a umení ako takom. Takže mám partnera, ktorý mi intelektuálne vyhovuje a práve že občas niektoré naše názory nie sú rovnaké, mňa to len núti viac rozmýšľať, uvažovať, aby som mohol argumentovať povedzme v tom slovnom súboji.“

Dokonca priznáva, že sa necháva svojou polovičkou miestami aj ovplyvňovať.

„Keď sa necháte ovplyvňovať v dobrom, to neznamená, že ste pod papučou, ste len múdri, lebo vstrebávate, čo ste nevedeli a zrazu zisťujete, že to je pravda. Nevadí, že vám to žena povie. Ženy majú mnohokrát pravdu, len my sme ješitní a nechceme si to priznať.“

Seriál je dobrý kvôli zárobkom

Zrejme aj práve vďaka schopnosti robiť kompromisy a prijať názor druhého sa mu celý život darí nielen v súkromnom, ale i pracovnom živote. Hviezdil vo filmoch, muzikáloch ako Grék Zorba, Producenti či Fidlikant na streche, seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade či Búrlivé víno.

„Čím je herec starší, tým to má ťažšie. Súčasnosť tlačí kultúru kamsi do blata a do kaluží. Hranice, za ktoré by už človek nemal ísť, sa dnes akosi posúvajú, no doba vás núti v tejto situácii existovať. Ak nechcete, prosím, vypľuje vás to z rozbehnutého vlaku. Ja sám som napríklad veľmi zvažoval, či ísť do seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Pretože scenáre nedosahovali ani zďaleka kvalitu toho, čo sa tu robilo pred tridsiatimi rokmi. Lenže na druhej strane - keď sa tu dvadsať rokov nič nerobilo, kde sa to mali ľudia naučiť? A čo si budeme hovoriť, zarobiť sa na tom dá naozaj slušne.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.