O to prekvapenie sa postaral Ján Čarnogurský. Hodiac za hlavu osobnú tradíciu akejsi výrokovej zdržanlivosti, či až pochlebovania Smeru ostro zaútočil na Fica. Obvinenie, že zadal poradcom analýzu, ako posilniť právomoci prezidenta, aby sa - po Ficovom zvolení, samozrejme - „bez neho v štáte ani lístok nepohol", však neznie bohvieako vynachádzavo. Niežeby sme Fica podozrievali, že na to, ako si zvýšiť moc, v paláci vôbec ani nepomyslí... Avšak ak s tým vážne počíta, a nielen premieta akože „ej, dobre by bolo", tak podobná analýza predsa už dávno musí existovať. A nie, že teraz, keď už je v kampani, ju majú poradcovia a spol. vyrábať. „Štúdia realizovateľnosti" patrí pred rozhodnutie sa o kandidatúre, a nie do času po rozhodnutí. Keď - nedá sa vylúčiť - by mohla dopadnúť aj tak, že o palác sa Ficovi neoplatí usilovať.
Na slovenskej „prezidentskej" debate je vôbec zaujímavé, že všetci tí znalci, ktorí stopercentne „vedeli", že Fico bude kandidovať, až teraz začínajú meditovať, že ako sa vyrovná so zmenšením osobnej moci. Pritom to je prvá otázka, ktorá si pýtala zodpovedať. Práve preto je načase úvaha, že pokiaľ takáto analýza neexistuje, hojiť sa chce Fico čímsi iným než posilnením právomocí.
Obava, že „vykonávacími predpismi a jednoduchými zákonmi" sa nastavia kompetencie hlavy štátu tak, že „Slovensku hrozí, že sa stane druhým Bieloruskom, ak Fico vyhrá voľby" (Čarnogurský), nemá racionálnu nieže základňu, ale nič. Nielen preto, že „akoby člen Smeru" (Gašparovič - podľa vlastného vyjadrenia) už takmer desať rokov sedí v paláci. Predovšetkým z toho principiálneho dôvodu, že so ziskom prezidentskej funkcie nejde objektívne viac moci pre Smer. Jej gros, povedzme tak 98 percent, leží vo vláde a parlamente. Neplatí to v opačnom garde: Opozičný prezident môže vládnutie sťažiť. Avšak nie nejako zásadne torpédovať. Jeden príklad za všetky: Na Slovensku prelamuje prezidentské veto už „obyčajná" väčšina, teda napr. aj 39 hlasov. Inde, takmer všade, prebíjajú prezidenta až tzv. kvalifikované resp. ústavné väčšiny...
Z hľadiska Smeru je dokonale jedno, či prezidenta Policajného zboru - čo je Čarnogurského príklad - menuje minister vnútra, čiže Kaliňák, alebo hlava štátu, čiže Fico... (Ak to nebude jedno, tak len v prípade, že Fico by si začal budovať vlastné mocenské centrum. To však asi nie je cieľ Smeru.) Isteže, Smer môže parlamentné voľby v r. 2016 aj prehrať. Odchod do opozície by dodal preneseniu menovacej (menovacích) právomoci(í) na Hrad mocenský zmysel. Akurát že „zastavovať politický život na Slovensku" (Čarnogurský) by s menšinou v parlamente mohol Fico už veľmi ťažko...
Niežeby s Ficom na Hrade nevyvstávala hrozba prechodu na akýsi poloprezidentský režim. Avšak celkom inými cestami, než ktoré „vizionuje" Čarnogurský. Pekné od neho v každom prípade zostáva, že sa ostrými pustil do Fica. Očakávalo by sa skôr, že vezme útokom planktón konkurentov vpravo, ktorí sú v behu za šancou rozdať si to v druhom kole s Ficom pred ním o konskú hlavu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
