Stovky dievčat a žien by dalo čokoľvek za to, aby mohlo byť aspoň na chvíľu na jej mieste a bozkávať sa s Jankom Koleníkom. Dvadsaťštyriročná rodáčka z Trnavy, herečka Petra Blesáková, si Janka síce pochvaľuje ako vynikajúceho hereckého partnera a kamaráta, v súkromí je však šťastne zadaná a nemieni na tom nič meniť. Je však vďačná, že jej Panelák, ako začínajúcej herečke, dal veľkú šancu.
Nataly bola príležitosť, o akej sa sníva asi každej študentke VŠMU, je to tak?
- Je. Je to úžasná príležitosť pre začínajúceho herca dostať sa pred kamery a do televízie. Predsa len je u nás veľa hercov, či študentov herectva a nie každý má to šťastie. Je to super prax do života a som tomu úprimne rada.
Ako ste sa k úlohe Nataly dostali?
- Cez kasting, oslovila ma kastingová agentúra. Zavolali mi, že by som mohla prísť na konkurz na jednu postavu do Paneláku, pôvodne to mala byť len epizódna rolička. A nakoniec sa rozšírila, čo je úžasné.
Išli ste do toho so stiahnutým žalúdkom, predsa len sledovaný seriálový hit, plný vychytených mien, alebo s patričným sebavedomím, že to dáte?
- Ja som taká trémistka, takže som ten žalúdok mala naozaj maličký, ale verila som, že to dobre dopadne.
Vhupli ste do kolektívu, kde sú vychytené mená a herecké legendy ako Juraj Slezáček či Božidara Turzonovová ako sa vám s nimi robí? Nedávajú mladým hercom pocítiť, kto je herecký majster?
- Robí sa s nimi perfektne! Ja som nadšená z toho, že môžem pozorovať skúsených hercov a učiť sa od nich. To je najlepšia škola. Aj mimo kamier sú veľmi príjemní a veľmi nám pomáhajú, aj čo sa týka herectva, na pľaci poradia a zo začiatku mi naozaj veľmi pomáhali, aby som sa uvoľnila.
Vraj pri nakrúcaní Paneláku vládne aj mimo kamier výborná nálada. Kto je ten prvok, čo tam vnáša tú dobrú náladu, pohodu a humor?
- Jednoznačne Janko Koleník.
Nepovedala by som to o ňom.
- On je stále pozitívne naladený a dodáva ľuďom strašne dobrú energiu. Z neho ten humor a tá dobrota doslova srší. Mne sa s ním strašne dobre robí.
A kamarátky, ktoré nie sú od hereckého fachu vám určite závidia, že s ním môžete byť v takom veľmi úzkom kontakte. Nakrúcanie intímnych scén je však v skutočnosti celkom iné, ako to vidíme my, na obrazovke.
- Zo začiatku som sa veľmi hanbila. Ale to sú len „technické bozky". Kamarátky mi to však, samozrejme, závideli. A chceli odo mňa, či by som zohnala podpisy, ale nie vždy to vyjde, lebo stále sa to nedá.
Páčia sa vám aj v súkromí urastení chlapi ako je Janko?
- Áno, ja mám takého doma. Môj priateľ je ten typ.
Prezraďte o ňom niečo viac.
- Volá sa Milan a nechce sa medializovať.
Herectvo bolo odmalička vaším snom?
- V podstate áno, ale najskôr som chcela byť baletkou. Začala som teda baletom a hneď na to som prešla k herectvu. Mamina začala robiť na škole dramatický krúžok, teraz už robí na ZUŠ-ke dramatickú výchovu a ona ma k tomu viedla.
Boli ste teda typická malá „domáca" herečka, čo hosťom recituje a spieva, predvádza sa?
- Áno, presne tak. Rodičia ma volali Slniečko. Ale my sme vlastne celá rodina taká umelecká. Otec robil dídžeja, aj staršia sestra Katka je housová dídžejka, prevažne v zahraničí. Mladšia Andrea je herečka a zahrala si so mnou v Paneláku moju seriálovú sestru.
Pôsobíte veľmi nežne, ako krehučké žieňa, no vraj máte aj inú tvár a čo by som teda nepovedala, milujete adrenalín?
- Vždy som vyhľadávala adrenalínové záľuby - strieľala som zo vzduchovky, jazdila na koni a na motorke. Zvuk motora je pre mňa lahodná hudba a zbožňujem ten pocit voľnosti a vietor vo vlasoch! Zatiaľ však jazdím iba ako spolujazdec. Asi to však mám v génoch, keďže otec mal motorku a aj strýko je motorkár.
A vaším obľúbeným miestom je aj príroda a chata.
- To je môj svet! So sestrami sme preliezli všetky stromy a prešli každý kúsok lesa. A radšej ako v kuchyni som odjakživa lopatovala na chate. (smiech)
V Paneláku ste sa už aj vydali a čo v súkromí? Ešte sa neschyľuje k tomuto kroku?
- Nie, zatiaľ som si to len odskúšala na nečisto. (smiech) Mám veľa práce a na tom papieri mi nejako ešte nezáleží.
Patríte medzi najkrajšie kočky v Paneláku. Ako na sebe pracujete, ako sa staráte o svoju vizáž a postavu?
-Nijako. (smiech) Ja som taká rada, keď sa nemusím maľovať. V podstate sa líčim len v divadle a v televízii. A keďže sestra nedávno čítala knižku, čo všetko je v našich kozmetických prípravkoch, tak som dostala paniku a rozhodla som sa, že začnem používať biokozmetiku. Čo sa týka postavy, naozaj nedržím žiadne diéty. Ja veľmi rada a veľmi veľa papám. Ja zjem za dvoch chlapov. Najradšej mám, keď grilujeme na chate a to je samé mäso a mäso a klobásky. Tak ja papám také chlapské jedlá.
Potom to niekde poriadne spálite?
- Dobré spaľovanie mám asi v génoch. Vo fitku ma veľmi neuvidíte, ale prirodzene sa veľa hýbem. Často sa presúvam pešo a so psom niekedy prejdeme aj celú Trnavu. No hovorím si, že už by som mala začať cvičiť systematicky pre svoj dobrý pocit.
Okrem Paneláku vás môžeme vidieť v hororovom príbehu Attonitas, ktorý režíroval Jaroslav Mottl známy aj ako bachar z Odsúdených. Tam ste si zahrali úplne inú postavu, ako Nataly.
- Premiéra bola na jar a hrám tam Elenu – študentku réžie, ktorá sa rozhodne odhaliť záhadu banskobystrického opusteného kaštieľa. Tento film je plný napätia, lebo divák od prvého momentu až do posledného nevie, čo sa vlastne udeje.
A čo ďalšie filmové ponuky? Aké by mali byť, aby boli celkom podľa vašej chuti?
- Zatiaľ sa žiadna nová ponuka neobjavila, ale ak by niečo prišlo, pokojne to môže byť znovu horor, ja som s týmto žánrom veľmi spokojná. Rada pozerám horory a hlavne psychohorory, takže v tom si pokojne zahrám rada. A potom komédie.
Milujete horory? A nemáte potom po večeroch strach?
- Nie, nebojím sa. Mňa to strašne baví, som hororový maniak. Ja vlastne ani nič iné nesledujem. Rada sa bojím.
A keď ide o skutočný život? Čoho sa bojíte v živote?
- Hmyzu. (smiech). Ale nie všetkého, iba osy a takého chrobáka, volá sa smraďoch alebo farár. To fakt neznášam, z neho mám fóbiu. Ja sa nebojím ako iné dievčatá pavúkov, alebo myší, to nie. Doma som mala aj potkany, ale tento hmyz, to fakt nemôžem.
Uplynulý rok sa vám z profesionálnej stránky naozaj darilo, čo by ste si predstavovali a želali ďalej?
- Chcela by som zostať v tejto brandži. Aby to v divadle naďalej fungovalo a aby sa moje úlohy uberali ďalej k zaujímavým charakterovým postavám a rada by som si zahrala v ďalších filmoch.
Ste cieľavedomá a zvyknete si stanoviť méty, za ktorými potom vytrvalo kráčate? Alebo to skôr nechávate na osud a náhody?
- Idem si za svojím, ale nie silou, ani ostrými lakťami. Nie som ten typ človeka, čo ide aj cez mŕtvoly. Skôr to nechávam na osud a hovorím si, že všetko sa deje, lebo sa to takto diať má. Vždy sa nájde odôvodnenie, prečo sa to teraz nepodarilo alebo podarilo. Verím na osud, ale verím aj na to, že sa dá ovplyvniť, že sme si strojcami vlastného osudu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
