Čo by iná dala za to, keby jej polovička považovala kuchyňu za svoje kráľovstvo. A to teraz nemám vôbec na mysli nutnosť trikrát denne sa márne pokúšať udržať v kuchyni poriadok, keďže to u nás neustále vyzerá ako po výbuchu bomby.
Problém je niekde celkom inde, a to v sekírovaní. Submisívna žienka by pod nátlakom „majstra šéfkuchára", ktorý má na všetko patent a všetko robí najlepšie, sklopila zrak a plnila príkazy. Podávala podľa potreby skalpel, špáradlá, jednotlivé ingrediencie, vykonávala pomocné práce kuchtíka a zbožne vzhliadala k svojmu „pánovi". U nás to, žiaľ, vyzerá trošku inak.
Keďže tiež nie som v kuchyni žiadne nemehlo, dochádza k stretu dvoch tvrdohlavých a na svoje kuchárske výtvory patrične hrdých jedincov. Moja polovička už preto rokmi pochopila, že ma celkom márne upozorňuje, že som škoricu pri pečení osích hniezd nerozsypala celkom rovnomerne, že cesto na domáce pirohy by predsa len mohlo byť ešte tenšie, že miešať musím vždy jedným smerom, cukriť viac, koreniť menej, že zemiaky mám krájať na plátky, nie na kocky, prípadne že šunka na chlebíčkoch má byť orezaná presne podľa chlebíka a nikde nevytŕčať a chlebík sa vždy natiera maslom na väčšej strane.
Na mňa to však už nezaberá, a tak to väčšinou končí odchodom odutej polovičky, ktorá rezignuje so slovami - Komu niet rady, tomu niet pomoci a mojím spokojným kraľovaním v kuchyni. Priznať si chybu, to však, samozrejme, neexistuje, vinník je u nás vždy ženského rodu.
Až u nás minule došlo k pozoruhodnej situácii. Do našej kuchyne sa dostal nový element v podobe mojej mamky. Ja som nebola doma, a tak sa na pomerne malom priestore stretli dve osôbky s presne vyhraneným názorom na prípravu kulinárskych lahôdok. Večer, keď všetko stíchlo a ostali sme sami, sa zrazu z úst mojej polovičky ozvalo: Bolo to peklo. Najprv mamka nepremiešala šalát celkom poriadne, tak som ju na to upozornil. Potom chcela dať rezne vyprážať do polorozpáleného oleja! Vieš si predstaviť moje zdesenie! Tak som ju upozornil. Potom dala do šalátu smotanu, ja to mám rád len s majonézou. Potom vajíčka, ja ho mám rád bez nich. Tak som ju upozornil. Potom to pokračovalo a keď som videl, že rezne najprv prikrýva a potom dopeká odkryté a nie naopak, ako to zvykneme robiť my, skoro ma chytil infarkt. Už som sa však bál ozvať, aby mi pokrievkou nerozbila hlavu. Ako dobre sa varí s tebou, to sa nedá porovnať.
A tak mám na chvíľu pokoj. Nik mi pri varení nepozerá cez plece a nekibicuje. Som akurát zvedavá, dokedy mu to vydrží... Práve to skončilo. Z kuchyne na mňa totiž kričí, že som paradajky do omáčky nakrájala na priveľké kúsky a tie zelené veci, rozumej kúsky bazalky, mu pokazili chuť na celé jedlo. Asi nám ostáva jediná možnosť, a to urobiť si rozvrh, kedy má kto prístup do kuchyne a stanoviť pravidlo, že keď varí ten druhý, jedlo sa musííí chváliť...
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
