Keď ju preto známi prvýkrát zočili v postave Cilky v seriáli Chlapi neplačú, buď sa zdesili, alebo sa začali rehotať. Herečka priznala, že nápad s parochňou bol jej, že má rovnako podrezaný jazyk a že vzťah k seriálovému synovi odkukala od kamarátok. Tiež naznačila, že o priateľovi nehovorí, lebo si potrebuje uchrániť súkromie, že sa v štyridsiatke cíti byť stále krajšia a že keď sa na Silvestra začína zabávať, ostatní už spia.

Je priam neuveriteľné, ako v Chlapoch neplačú stvárňujete Vincovu „princeznú“ Cilku. Smiali ste sa sama na sebe, keď vás prvýkrát nastylovali už aj s parochňou?

- Musím sa priznať, ze vlastne od prvého momentu som vedela, ze si k Cilke musím vymyslieť aj vizuál. Nápad s krátkou parochňou bol môj. Maskérkam sa to hneď zapáčilo, a tak len ostávalo presvedčiť ostatných. Nabehli sme do vlasového štúdia, vyskúšali množstvo parochní, odfotili a dúfali, že sa to ujme. Bolo milé, že ma niektorí kolegovia ani nespoznali. Druhí to hneď zavrhli a další sa rehotali. Ale o to mi práve išlo. Skúsiť sa zblížiť s Cilkou nielen charakterom, ale aj vyzerať nejako inak, než Gabikovsky.

Neprekážalo vám spočiatku, že nie ste prvoplánovo „za peknú“?

- Cilka nie je klasickou peknučkou telenovelovskou figúrkou. Ako vedúca v drevovýrobe, v hale, či v lese, je v jednom kolotoči, takže niečo ako vizáž ju veľmi netrápi, ba priam aj zdržuje. A asi by to bolo divákovi smiešne, keby behala naondulovaná medzi robotníkmi po drevovýrobe.

„Vedúca“ je riadna „erdég baba“, dokázala dať do laty nielen záletníka Vinca, ale aj chlapov v továrni. Disponujete v súkromí podobnými vlastnosťami?

- Je mi blízka jej energia, schopnosť veliť, ako aj organizačné schopnosti. Keby Cilka nemala podrezaný jazyk, asi by ju tam všetci zvalcovali, takže mi v tom určite pomohol práve môj východniarsky naturel, ale aj moja povaha.

Čo je pre vás v rámci tejto úlohy najnáročnejšie?

- Nie som matkou, ale vnímam moje kamarátky, ktoré mali deti v ešte mladšom veku ako Cilka, takže som sa snažila spojiť Cilkine reakcie s ich vzťahom k svojim deťom, pri ktorých niekedy pôsobia ako ich staršie sestry. Pre mňa ako herečku je zaujímavejšie, keď má postava komplikovanejší život práve situáciami, ktoré spomínate. Je čo hrať!

V podstate ste dokázali z okrajovej postavy vykresať nesmierne sympatickú a pre seriál podstatnú osôbku. Od začiatku ste presne tušili, akým smerom to povedie, alebo to išlo samo?

- My herci absolútne netušíme, akým smerom sa bude naša postava vyvíjať. Preto bolo mimoriadne tažké na začiatku výroby otvárať celý charakter Cilky. Bolo dôležité popísať si jej zmýšľanie, postoj k životu, čo ju formovalo, že je taká, aká je... Skrátka vôbec celkový pohľad na život matky samoživiteľky vo vedúcom postavení medzi samými chlapmi. Ak sa nám toto podarilo, bolo potom ešte dôležité viesť ju týmto Cilkovským smerom a teraz je už na mne a na scenáristoch udržať ju v mantineloch jej povahy.

Aké boli reakcie najbližšieho okolia, keď vás zrazu videli v úplne nezvyčajnej postave?

- Stretla som sa s pozitívnymi, aj s negatívnymi reakciami. V prvom rade moja vizáž mnohých poburovala, iných mimoriadne zaujala, ale tak to má byť. Neskôr si už ľudia zvykli a prijali to.

Cilka mala dlho problém vpustiť niekoho do svojho súkromia, vy z neho tiež nezvyknete veľa odhaľovať. Aký je ten váš dôvod?

- Súkromie chápe asi každý človek po svojom. Keď prídete domov, zavriete dvere za celým dňom, za prácou, za povinnosťami, chcete byť už konečne sám, robiť si, čo sa vám páči, venovať sa blízkym, priateľom, nikomu, psovi, mačke, televízoru... Vypnúť! A určite si k tomu nepozvete publikum, aby to zdieľalo s vami.

V januári vychádzali špekulatívne články o vašej prípadnej svadbe. Zatiaľ sa nič nedialo, nerozprávate ani o vzťahu. Nemôžete v tento vianočný romantický čas aspoň niečo naznačiť?

- Len čo sa v seriáli o svadbe hovorilo, rozpútala sa debata o mojej, či už reálnej alebo fiktívnej svadbe. Chápem, že pre bulvár som asi nezaujímavá, lebo o súkromí nemám potrebu hovoriť, a tiež zámerne nevyhľadávam možnosti, ako na seba upriamiť pozornosť, takže vznikajú debaty! Ale zase nie až také bombastické. Teda aspoň som ich nezaregistrovala (Smiech.). Je veľmi tažké pre partnera (partnerov), keď doteraz žili svoj život intímne, odrazu znášať medializáciu. Mnohí to neznesú a je teda veľmi pochopiteľné, že sa ich, ale aj seba, snažíme chrániť. Preto aj ja si svoj život po boku môjho priateľa nechávam len pre seba a svojich blízkych.

Ako malá ste si v jasličkách zahrali bosorku a váš herecký osud bol spečatený. Veríte vešticiam, horoskopom, veciam medzi nebom a zemou?

- Veci medzi nebom a zemou sú! Na sto percent! Vešticu som ešte nenavštívila, ale také malé bosorkovské posedenia s kamarátkami, to teda môžem!

Nebýva vám občas clivo za Košicami?

- Na Košice sa v zime vždy teším najmä na trhy, lebo na tej našej Hlavnej to v zime tak nejako fajne vyzerá! Haha. A keď ja nejdem za Mohamedom, tak naši za mnou občas prídu, ale vcelku to zvládame. Jasné, že by som tam chodievala častejšie, ale musíme to posunúť tam hore, aby tú diaľnicu už konečne dostavali!

Aké chvíle v živote si najviac užívate?

- Keď ma nikto nevidí, nasadím prvú signálnu sústavu, pod deku, nugetu veľkou lyžicou a Poirot v telke!

Za čo ste doposiaľ životu najviac vďačná?

- Ja vlastne každý deň ďakujem Bohu i anjeličkom za svoj život, rodinu, priateľov, zdravie a za všetko, čo ma stretlo, aby som sa poučila a vážila si to, čo mám.

Ste vo veku, ktorý si žena zvykne najviac užívať. Presne už vie, čo chce a čo nechce, dokáže sa o seba postarať, vyzerá najlepšie. Súhlasíte?

- Joj, to teda áno. Ja som normálne že zo dňa na deň krajšia! Naozaj sa teraz dobre cítim, hoci vidím, že už isté veci neoklamem. Nejako však mám pocit, že až teraz som tak oficiálne dospela. Nejako som si donedávna nevedela nájsť svoj kútik, miesto, čas na spomínanú deku a Poirota. Aj keď, samozrejme, nemôže byť všetko na sto percent, nastala pravidelnosť, režim, isté príjemné zacyklenie v práci i súkromí, takže teraz už očakávam nejakú zmenu vetra, lebo nuda veru asi nie je môjmu životu súdená.

Ako sa zvyknete rozmaznávať, keď máte deň blbec?

- Čo najskôr idem domov a nevyliezam! Nerozmaznávam sa, to nastane, až keď mi je lepšie! Občasným materiálnym potešeniam sa však nebránim, skôr však ide o momentálne zatemnenie ženskej mysle, ale to je v poriadku.

Ste typ, ktorý to zvykne na Silvestra riadne roztočiť?

- Väčšinou na Silvestra hrám, takže potom utekám po predstavení za kamarátmi do hôr, len tak-tak stihnem dvanástu, začnem sa zabávať a všetci idú spať, lebo sú už dlho hore! No chápete!?

Čo by ste zaželali sama sebe, aby sa vám budúci rok splnilo?

- Želám všetkým našim Košičanom, aby mali počas sviatkov pokoj a kooooopec času v teplých papučiach, aby si každý zaželal a aj sa mu splnilo to naj naj najfajnejšie, čo si vysníval. Krásne sviatky vám prajem!

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.