Ono sa to nepatrí ani veľmi písať, ale za tú kandidatúru, ktorou skrášlil Slovákom neskorý advent, zaslúži Fico tak trochu aj kus obdivu za odvahu. Výhra i prehra vo voľbe totiž nesú pre neho hrozby, ktoré ho mali od myšlienok na palác odradiť. Neodradili. Prečo asi?
Je banalitou a opakovaním sa, že ako víťaz a prezident Fico rezignuje na veľký kus osobnej moci a vplyvu. To platí napriek fantazírovaniu slovenskej parapolitológie, podľa ktorej akože v osobe hlavy štátu a Smeru – odovzdanie straníckej legitimácie nehrá rolu – zostane čosi akoby „superpremiérom“. To je už strednodobo kravina. Aj v demokracii karpatského profilu je takpovediac „surová“ moc politikov odvodená nie z neformálnej autority osoby (vodcu), ale z funkcie, ktorú zastáva. Kto by mal pochybnosť, nech si spomenie napr. na Havla – a to teda bola nejaká autorita - alebo na Walesu, a podobne.
Kaliňák, čo je - pokiaľ Fico vyhrá – najpravdepodobnejšie meno budúceho premiéra, skôr skôr ako neskôr rozsadí vlastných dôverníkov na ťažiskové posty. To je prírodný zákon. Menšiu čistku uvidíme zrejme už na zložení novej vlády (s demisiou Fica padajú aj ministri). Ani nie preto, že by Kaliňák (alebo trebárs aj niekto iný) musel mať zásadné spory s Ficovými ľuďmi, ale preto, aby dostal do pozícií ľudí, ktorým dôveruje on. Po nie dlhom čase sa tak môže rozhorieť pod zadkom ohník Magalovi (NBÚ), Valkovi (SIS), možno Holjenčíkovi (ÚRSO), atď. A Čižnárovi (GP), s ktorým ani premiér hýbať nemôže, zrejme vnúti Kaliňák aspoň nejakého „svojho“ námestníka. S pádom či oslabením vplyvu Ficových ľudí sa takto bude oslabovať aj sám Fico. Darmo sedí v paláci, jeho schopnosť uspokojovať rôzne záujmy, urovnávať konflikty, a pod. sa bude strácať. Nevraviac ani o tých slávnych sponzoroch a mecenášoch Smeru, ktorí si pre biznis budú chodiť nie do paláca, ale za premiérom (ministrami)...
Tomuto scenáru sa Fico bude chcieť vyhnúť prerobením Smeru na tzv. prezidentskú stranu, čo je model známy napr. z Ruska, kde premiér je de facto podriadeným prezidenta, ktorý je súčasne pánom parlamentnej frakcie. V takom prípade by to predovšetkým od Fica chcelo zariadiť nástupníctvo vo vláde i Smere pre niekoho, kto je mu oddaným vazalom. Takto sa príbeh zatiaľ nerozvíja. Zo všetkých kuloárov, budoárov i pisoárov sa ozýva, že následníkom bude Kaliňák. V každom prípade, debata, že ústavne je to na Slovensku iné než v Rusku, má trhlinu v tom, že keď sa v ústavne veľmi podobnom Česku Zeman pokúšal o ovládnutie ČSSD, regimenty politológov písali o hrozbe „poloprezidentského“ systému. Nechajme sa prekvapiť, dobre?
V prípade volebnej prehry sú dôsledky na prvý pohľad zrejmejšie a Ficovi len o čosi menej nepríjemné (nebezpečné). Kompetencie najmocnejšieho muža štátu si zachová, avšak už nikdy nebude tým Ficom, ktorým bol pred voľbou. Z možností, či autoritu bude mať iba naštrbenú, alebo silnejšie podlomenú či rovno zničenú, je najpravdepodobnejšia tá najmiernejšia. Nebude však prekvapením, ak do volieb 2016 povedie Smer už Kaliňák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
