Domov má len jeden, no domácností hneď niekoľko. Jana Kirschner je spokojná ako nikdy predtým a vyžaruje to z každej jej vety, gesta, pohľadu. S partnerom Eddiem Stevensom sú šarmantná dvojica, ktorú dopĺňa 2,5–ročná Matilda. Tento rok jej prinesie darčeky Ježiško a na budúci Santa Claus. Má to pekne podelené. Vianoce na Slovensku musia byť so snehom, tie anglické zvláda aj bez neho, aj keď to nie je to pravé orechové.
Neláka vás pred Vianocami vytvoriť nejaký rýdzo vianočný album?
- Ešte mám na to čas... Mne sa to spája s takými ľuďmi, ako je Sinatra alebo Karel Gott a ja mám predsa len ešte relatívne málo rokov. Rada by som však urobila detský album, nad ktorým premýšľam už roky, ešte keď som nemala Matildu... Ale všetko chce svoj čas a prípravu. Ak sa to stane, nech to stojí za to... Rozhodne si však myslím, že slovenských albumov pre deti nie je veľa.
Bez vianočných pesničiek sa v čase adventu nezaobíde takmer žiadna domácnosť. Čo znie u vás?
- U nás znie Frank Sinatra. Teda u nás v Londýne. Na Slovensku spievame viac, ako počúvame. Dokonca sme minulý rok nacvičili spoločnú pieseň, ja som hrala na gitare a naši spievali. Naozaj neopakovateľné chvíľky.
Kde ste vlastne doma - na Slovensku alebo v Anglicku?
- Doma som na Slovensku, ale bývam v Londýne a v Prahe.
Ako budú vyzerať vaše tohtoročné Vianoce, keďže ste kozmopolitná domácnosť? Zaváňa to predsa len niečím zaujímavejším, ako je kapor a zemiakový šalát...
- Tento rok, musím povedať, kapustnica, kapor a šalát... A ešte musím dodať, hurááá... Niežeby sa mi anglické Vianoce nepáčili, alebo mi nedajbože nechutilo jedlo, ale mne chýba tá vôňa slovenských Vianoc a sneh. V Londýne bolo minulý rok 25. decembra okolo 14 stupňov. Na Vianoce musí mrznúť a sneh musí škrípať pod nohami... A bodka.
Aké zvyky priniesol na Vianoce Eddie?
- Priniesol pre mňa pocit, že niekam patrím, že aj ja mám svoju rodinu, a tak som sa minulý rok po prvýkrát za 33 rokov rozhodla stráviť Vianoce bez svojich rodičov a boli krásne. Iné, ale naše.
Čo pre vás znamenajú Vianoce?
- Vianoce pre mňa znamenajú pokoj. Teda, ak by sa niekto pozrel práve na našu rodinu, rozhodne by si to nemyslel, pretože u nás pred večerou panuje absolútna panika... Ale len čo sa zažnú sviečky, všetko sa zmení. Myslím na moju starú mamu, jednu aj druhú, a rada spomínam na naše detstvo, hlúposti, ktoré sme povystrájali... Popritom sa snažím zachrániť Eddieho, aby ho moja mama neprekŕmila a aby ho môj otec príliš neopil... Predsa len, Angličania slivovicu nepoznajú .
Aké boli Vianoce vášho detstva?
- Skromné, ale krásne. Ráno som vždy chodila do obývačky pozerať na ten rozžiarený stromček. To bola prvá ranná výprava. Mali sme také muchotrávkové svetielka a tie som úplne zbožňovala. Samozrejme sme vždy dlho viazali salónky, pozorovali kapry vo vani, potom otec zavrel kúpeľňu a bolo po všetkom. Takmer každé Vianoce sa niečo pokazilo. Párkrát to bola práčka alebo auto. Panika vrcholila o trištvrte na šesť, keď moja stará mama začala kričať, že je šesť hodín a ona je hladná.
Verili ste dlho, že Ježiško nosí darčeky? Robili rodičia tradičné manévre, aby to bolo všetko naozaj?
- Áno, verili sme dosť dlho. Teda, aj keď sme už neverili, stále sme nevedeli, ako je možné, že zhruba o pol siedmej, keď všetci sedíme za stolom a večeriame, ktosi v obývačke zazvoní na zvonček. Po rokoch sme zistili, že môj otec na koniec magnetofónovej pásky nahral zvuk zvončeka. Predtým, než sme si sadli za stôl, ju pustil a tesne pred jej koncom sa ozvalo zvonenie. Povedal nám to však, až keď sme boli veľkí... Taký je môj otec. Výmyselník.
Ako ste prišli na to, že žiadna záhadná bytosť darčeky nenosí?
- Zrejme to prasklo bratovým bicyklom. My bývame na prízemí, a tak ho otec cez balkón dostal až pod stromček, bez toho, aby to niekto zistil... Mne to však nedalo. No myslím, že mi to prezradila naša susedka. Deti okolo mňa mali rozhodne väčší prehľad. Ja som však dlho chcela veriť.
Matilda má 2,5 roka, už to teda budú Vianoce, na ktorých si treba nechať záležať. Čo pre ňu chystáte?
- Niečo malé. Viete, Eddie má taký názor, že to netreba preháňať a ja si myslím, že má úplnú pravdu. Vlastne to nie je o tých darčekoch a navyše sú to len veci. Človek si vždy najviac zapamätá pocit.
Kto jej donesie darčeky, Ježiško alebo Santa Claus?
- Tak ona hovorí, že Ježiško. Santa ju zas čaká o rok.
Kde plánujete stráviť tohtoročné sviatky, na Slovensku alebo s Eddieho rodinou v Anglicku?
- Na Slovensku. Snažíme sa to striedať.
Na anglických tradíciách je mi sympatické napríklad to, že sa darčeky rozbaľujú vlastne až ráno 25. decembra. Najmä pre deti to musí byť fantastické, keďže sa stihnú vyhrať s hračkami. Celkovo u nás je niekedy ten Štedrý deň predsa len „o držku“ a večer pod stromčekom po tridsiatej piatej hádke, kto uprace, sa duch Vianoc hľadá veľmi ťažko. Viete si ich užiť s pokojom, alebo vás prepadáva typická ženská panika, aby bol vyžehlený obrus a pripravené koláče, vyleštený príbor...
- Ja mám u nás doma na starosti prípravu stola. Pripravím príbor, taniere, sviečky, obrus... všetko, čo k tomu patrí. Potom sa všetci umyjeme, oblečieme a večeriame. Pomedzi to plače mama, ktorá nás namaže medom, rozkrojí jablko, otec, ktorý povie prejav ako na schôdzi v národnom výbore, potom si pripijeme a večera môže začať. Rozbaľovanie darčekov je krásne, ale vždy sa ho snažíme oddialiť. Máte pravdu, mne sa páči aj 25. december v Británii. Tam máme Vianoce dvakrát.
A čo takto téma vianočné kuchynské etudy. Pečiete pre Eddieho moriaka a čo koláče, kapustnica?
- Pred dvomi rokmi sme 24. 12. oslávili s mojimi rodičmi, no na druhý deň sme vyrazili do Bratislavy, kde sme šesť hodín piekli obrovskú morku. Bola taká veľká, že sa nám nezmestila do keramickej formy. Tak sme ju tam napchali a forma praskla. Morku sme jedli ešte ďalší týždeň a nielen my, ale aj naši susedia. Bola skvelá. Kapor je klasika, ale zemiakový šalát mojej mamy. Hmmm...
Ako by mali vyzerať vaše vysnívané Vianoce?
- Nie je to len klišé, verím, že každé Vianoce, keď človek nie je sám, sú dar.
Čo vás čaká po Vianociach, viem, že sa chystá veľký koncert s Andreom Bocellim. Teda sa pendlovaniu medzi niekoľkými mestami a krajinami opäť nevyhnete.
- Nevyhnem a na Silvestra už budeme opäť v Londýne, kde nás čaká práca na Moruši čiernej. Pretože ako na Nový rok, tak po celý rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
