A je to. Slovenská politika naberá dynamiku, akú od eurovalu nemala. Tri-štyri mesiace nebude o inom, len či sa Robert Fico stane prezidentom. A ďalšie mesiace o preskupovaní moci. Či už svoju kandidatúru, ktorú včera dosť teatrálne ohlásil, dovedie do víťazstva, alebo k spektakulárnej - iná byť nemôže - porážke.
Hádanie, či vyhrá už v prvom kole, alebo kto by mu bol najsilnejší súper v druhom, a podobne, je dnes a doteraz bolo o ničom. Aj keď toho boli plné krčmy aj internet, výskumy, akože Kiska by „jeden na jedného" získal proti Ficovi 51 percent, a veľa iných, čo doteraz mútili mozgy, sú bezpredmetné. Nehovoria nič. Skutočná kampaň, povedzme, prvého rýchlostného stupňa, a všetko, čo s ňou súvisí, začína až teraz. Doposiaľ čo bolo, je zviditeľňovanie jednotlivcov, ktorí - pohriechu - nie sú najhorúcejší favoriti.
Takmer jednotný refrén, že Fico „uteká od zodpovednosti" (v rôznych obmenách) a pod., je, jemne povedané, nepresný. Je možné, že sa vie dobre pretvarovať, avšak premiérsky rukopis Fica sa ponáša na všetko, len nie to, že by ho prenasledoval zrovna pocit zodpovednosti a túžba mu uniknúť. Tento čudný premiér naozaj verí, že rast HDP vyhrabe Slovensko z hnoja, do ktorého ho vláda privádza. A ako ukázal trebárs „zákaz zisku", ktorý presadil, keď ešte o prezidentstve nerozmýšľal a stál krajinu doteraz 25 mil. eur, s politickou zodpovednosťou ako kategóriou sa Fico vôbec nezaoberá.
To už bude bližšie pravde Ján Čarnogurský, podľa ktorého je kandidatúra dôsledkom „únavy". Je známe, že Ficovi je premiérske tempo práce prirýchle, máva aj zdravotné problémy, výpadky (odvolávanie programu), a je trošku aj lenivý. Niežeby prestíž a honor, čo ponúka prezidentský úrad, boli Ficovi milšie než moc a vplyv, čoho bude mať v paláci podstatne menej. To sa tak nedá povedať. Dokopy s „únavou" a tiež predstavou (strategickým plánom?), že cez vplyv v strane si pomaly vybuduje čosi ako poloprezidentský systém, to všetko asi hralo pri jeho rozhodovaní, ktoré ľahké ani jednoznačné nebolo.
To, že Ficovi nedajú hlasy voliči Smeru, lebo si ho prajú naďalej ako premiéra, je nieže špekulácia, ale čistá hlúposť. Možno jeden alebo tak štyria... Zaujímavejšia je otázka, ktorá napadne - alebo už napadla - nejednému voličovi opozície: Nebolo by pre Slovensko lepšie, keby sa Fico odpratal do paláca, kde z podstaty právomocí, čo tam má, môže škodiť podstatne menej ako predseda vlády? To po prvé. Po druhé, aj keby z paláca naďalej podporoval rodnú stranu - čo by sa Ficovi podobalo - i tak je vysoko pravdepodobné, že či s predsedom Kaliňákom (s tým ešte najmenej), či s Maďaričom, či nebodaj s „filozofom a politológom" Paškom pôjde Smer od desiatich k piatim. Nie, nie je to lineárna rovnica. Postulovať, že šance opozície v parlamentných voľbách, ak Fico teraz vyhrá, stúpajú, sa vôbec nedá. Ale okno príležitosti zbaviť sa tejto „ľavice" bez chuti, ale so zápachom, Ficova kandidatúra otvára.
Áno, už samotná kandidatúra. Keby totiž po prípadnej porážke zostal premiérom a šéfom Smeru - čo aj zostane, keďže nemá politickú kultúru - bude z neho tzv. „chromá kačka". Vládnuť bude ďalej už so zásadne podlomenou autoritou a vyhasnutou aureolou. Nadchádza nový čas, len si treba počkať, ako bude vyzerať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
