Poznajú ho najmä deti, pre ktoré sa rozdáva už viac ako dvadsať rokov. Okrem riaditeľovania vstúpil do komunálnej politiky, vedie organizáciu Frigo, organizuje podujatia a okrem toho má rodinu. Prvé aj posledné by dal rovnako dcére Julke, ako ktorémukoľvek inému dieťaťu.

„Žijem relatívne rýchlo a som natoľko pánom svojho času, až nie som pánom svojho času. To znamená, že ako pán svojho času si vždy niečo vymyslím, a potom to musím pripraviť a dotiahnuť tak, aby z toho niečo bolo, takže som taký masochista svojím spôsobom, ale v podstate ma to napĺňa, žijem si dobre,“ konštatuje s úsmevom Schwarcz.

Riaditeľom školy sa stal v duchu hesla „nikdy nehovor nikdy":

„Keď som končil svoje desaťročné štúdium štvorročnej vysokej školy, deklaroval som, že riaditeľom byť nechcem. Videl som, že je strašne veľa mantinelov, legislatívnych obmedzení, ľudskej ješitnosti, ktoré do veľkej miery prispievajú k frustrácii a demotivácii riaditeľa, ale nakoniec som videl príležitosť ísť zaujímavou cestou vytvoriť školu, ktorá je niečím iná ako ostatné, kde cítiť ľudské teplo, kde deti chodia rady.“

Cestovateľská rodina

Kým sa dostal k riaditeľovaniu, stál pri zrode dvoch organizácií, ktoré sa snažili vytvoriť deťom priestor zmysluplne tráviť čas. Prvou bol Fénix a druhou Frigo, ktoré funguje dodnes.

„Vtedy sme s deťmi chodili každý víkend na výlet, z vlastného sme financovali dopravu, ubytovanie, darčeky,“ spomína na úplné začiatky tento multifunkčný človek. Tieto časy sa na ňom však pozitívne podpísali: „Veľmi rád cestujem. Po strednej škole som išiel do Londýna, neskôr do Paríža a už ma to chytilo, je výborné vidieť veci, ktoré som predtým videl iba v knihách. Ja som už z tých výletov a táborov taký nabudený, že aj pre vlastnú rodinu či kamarátov pripravím program, itinerár a môžeme ísť.“

Našťastie manželka je podporovateľka týchto nápadov a nakazila sa už aj o týždeň šesťročná Julka: „Pre ňu sú podstatné zážitky tu a teraz. Keď si o pol roka pozeráme fotky z dovolenky, čuduje sa, kde sme to boli.“

Rád sa zabáva

Okrem cestovania je pre tohto na 100 percent vyťaženého človeka relaxom aj prosté posedenie s kamarátmi:

„Tým, že s manželkou pracujeme v jednej škole, tak prienik kamarátov je 90–percentný, čiže čas trávime väčšinou spolu. Ja sa strašne rád zabávam a smejem. No a relaxom je pre mňa, aj keď si čítam po akciách reakcie na facebooku, keď ľudia vyjadrujú svoju spokojnosť či vďaku. Je to pre mňa obrovská energia a hlavne motivácia pripravovať ďalšie a ďalšie podujatia.“

Darčekový maratón

Kým Róbert Schwarcz žil ako slobodný muž, delenie času riešiť nemusel, organizáciou táborov, výletov a ďalších podujatí žil 24 hodín denne, no príchodom manželky a dcérky musel svoju filozofiu prekopať.

„Oproti tomu, ako som začal pred 22 rokmi, je to neporovnateľné. Manželka síce občas ten pocit nemá, ale teraz to už mám vnútorne podelené a od tej štvrtej, piatej sa snažím byť s rodinou. Je to o to komplikovanejšie, že dcére neviem vysvetliť, čo robím a hlavne prečo, lebo ten pocit zadosťučinenia, keď sa niečo podarí, nie je hmatateľný.“

Našťastie prípadné zameškané si rodinka vynahradí najbližšie už v čase zimných prázdnin. „Tým, že sme obaja učitelia, je to vyriešené a hlavne malá má tento predvianočný čas rada. Keďže sa narodila 21. decembra, ona má zimný darčekový maratón, ktorý začína Mikulášom.“

Darčekový škrečok

Ako pravý pedagóg sa snaží svoje schopnosti uplatňovať aj pri Julkinej výchove: „Vždy mám taký zámer, že to zbieranie darčekov nejako výchovne nastavím, lebo ona potom nadobúda pocit, že bola strašne dobrá. Ja si ale neviem odoprieť robiť jej radosť. To šťastie, keď si rozbalí nejaký darček... no výchovná stránka ide bokom a nastupuje obyčajná rodičovská inštiktívne ovládaná záležitosť,“ smeje sa Róbert Schwarcz.

Napodiv patrí do kategórie ľudí, ktorí škrečkujú darčeky počas celého roka: „Ja mám v škole našťastie pracovňu, tam si ich môžem ukryť, ako to rieši manželka, netuším.“

Rodinka sa už teší, ako si užije Vianoce a hlavne Nový rok, ktorý sa rozhodli privítať mimo mesta. „Teším sa, že na Vianoce sú ľudia náchylní nepracovať, takže môžeme spokojne oddychovať.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári