Známy herec relaxuje písaním básní a hudby. Jeho bezmedzná charizma podlamuje dámam nohy. A to pritom konštatuje, že vždy keď sa pokúsil v mladosti nejakú zbaliť, tak mu to nevyšlo. Marián Geišberg oslávi deň pred Štedrým dňom šesťdesiat rokov a aj keď si mnohí myslia, že v tomto veku život končí, tento muž chytá druhý dych. Stránky bulváru plní románikom so svojou hereckou kolegyňou Kamilou Magálovou a pritom má doma manželku. Nie nadarmo sa hovorí, že láska kvitne v každom veku.
Marián Geišberg je vianočné dieťa. Narodil sa pred šesťdesiatimi rokmi, 23. decembra: „A sestra sa narodila na Silvestra. Mama bola na jar plodná,“ uškŕňa sa herec.
O zimných deťoch sa hovorí, že si vychutnávajú život, nehrnú sa do všetkého a radi len tak lebedia: „Mám rád pokoj, ale keď niečo robím, tak rýchlo. Všetko chcem mať rýchlo hotové, vybudované. Keď čosi skúšam, rád by som to už mal v kufri, aj v práci som hr-hr. Mám rád, keď sa veci dejú jasne a rýchlo, keď sa neodbočuje. Hoci niekedy je dobré zájsť si kus cesty a vrátiť sa na to isté miesto v správnom čase,“ nezaprie v sebe filozofického ducha.
Pýšia sa ním
„Detstvo si pamätám až od štyroch rokov. Mama bola učiteľka, ale mala tuberkulózu, a v tej dobe tuberkulózni učitelia podľa zákona učiť nesmeli. Ale ona učila kade-tade, všade krátko, takže to nikde nestihli skontrolovať. Preto sme sa flákali po dedinách,“ spomína.
Ako miesto narodenia sa pri mene Geišberg uvádzajú Piešťany, herec to s úsmevom uvádza na pravú mieru: „Bola tam spádová nemocnica, inak sme v tom čase bývali vo Vaďovciach. Má to výhodu, pretože dnes môžem povedať, že som sa narodil v Piešťanoch, som však aj z Vaďoviec, aj z Myjavy. Všimnite si, keď sa v dedine alebo mestečku narodí nejaká osobnosť, všetci sa k nej hlásia. Pýšia sa: ten je od nás. Ktovie, či aj v meste, kde sa narodila Čubirková, ľudia hovoria: Narodila sa u nás!“
Herectvo nie sú len víťazstvá
Dedina je pre Mariána Geišberga srdcovou záležitosťou, vo veľkom meste by žiť nedokázal, aj keď si to počas štúdií na VŠMU vyskúšal. Kým sa však na hereckú dráhu vydal, študoval dva roky geológiu: „Aby som nemusel ísť na vojnu. Herectvo ma však stále dráždilo.“
Priznáva však, že ak by sa rozhodoval ešte raz, herectvo by si zrejme nezvolil: „Študoval by som oveľa dlhšie. A zrejme by som sa nestal hercom. Herectvo je totiž pre ženské povahy. Lebo ľudia, ktorí majú sklon k exhibícii, ktorí sú ochotní hľadať v sebe citové rozpoloženia a zdieľať ich s inými, rozmýšľajú na ženskom princípe. Mužský princíp je boj a mlčanie. Rozdávať sa a predvádzať sa, to je typické pre ženy. Všetci herci sú teda v podstate ženami.“
No po pravde geišbergovský talent, ktorý sa dedí z generácie na generáciu, by bolo škoda len tak zahodiť.
„Talent je výnimočnosť dívať sa na veci z iného zorného uhla. Pred kameňom zastane tisíc ľudí, no iba jeden z nich zistí, že je vzácny – bude to geológ alebo archeológ. Talent sa nespája len s umením, ale talent je zničujúci. Prídete aj o nejaké pierka, to nie sú len víťazstvá.“
V Bratislave sa ohovára ako na dedine
Dodnes sa herec utieka skôr k prírode, mesto mu príliš nevonia: „Nevyhýbam sa Bratislave, ale už by som si tu nezvykol. Bratislava je svojím spôsobom dedina, pretože aké mesto, čo za mesto, kde za šesť hodín stretnete všetkých? Veď v Bratislave sa ohovára ako na dedine. Tak tam žijú ľudia! Nežijú? Každý vie, koľko má kto majetku, mileniek, s kým sa stretáva, kde robí, v akom seriáli točí, za akých podmienok... Ako na dedine.“
Herec vie, o čom hovorí, keď ho fotografi v máji 2011 pristihli, ako sa v aute bozkáva so svojou kolegyňou Kamilou Magálovou, v duchu musel veľkomesto skutočne preklínať.
Románik s Magálovou prišiel ako blesk z jasného neba, s manželkou Annou totiž pôsobili ako zamilovaná dvojica. Pravdou je, že k rozvodu dodnes nedošlo a Geišberg so svojou zákonitou stále žije.
„Bola zahľadená do nejakého panáčika v kožúšku. Mne sa veľmi páčila a chcel som sa s ňou zoznámiť cez spoločného kamaráta. O nejakom rande naslepo však nechcela ani počuť. Až keď prišla na môj koncert a zistila, že ten panáčik som vlastne ja,“ spomínal kedysi Geišberg na zoznámenie so svojou manželkou.
Len ťažko uveriť, že natoľko charizmatický muž mal niekedy problémy v láske, no opak je pravdou. „Baby vždy balili mňa. Boli to ony, čo si vyberali. Ja som dostával iba ten pocit, že som to ja. Zvláštne je, že som to ochotný priznať až dnes. Mužské ego mi to nedovolilo. Nemá to nič spoločné s potenciou, iba so samoľúbosťou.“
Paradoxne vždy, keď sa odhodlal baliť baby on, dobre to nedopadlo. „Ako študent som zanevrel na ženy, pretože som zažil tri neopätované lásky. Postupne som však zistil, že nie sú až také zložité stvorenia. Dá sa k nim nájsť cesta. Pomaličky som si ju našiel.“
Umeleckých vajec už majú dosť
S manželkou spoločne vychovali dvoch synov, Martina a Mareka. Obaja sa pohybujú v umeleckých kruhoch a Marek už stihol z otca spraviť aj dedka.
„To bol pre mňa jeho najúžasnejší počin. Splodili s Luckou dieťa, ktoré je najmúdrejšie, najkrajšie... a tak ďalej. Nemysleli sme, že toto budeme hovoriť ako všetci starí rodičia, ktorí nám tým trochu liezli aj na nervy. Ale so ženou sme tak skončili. Je to príjemná rola. Milujeme ho. Milujeme ich,“ rozplýva sa nad najmladším Geišbergom hrdý starý otec.
„V mladosti máte ešte kopu osobných ambícií, valcuje vás ego, kvôli ktorému uprednostňujete prácu pred rodinou. Ale keď máte vnuka, ste vo veku, kedy vám dochádza dych a pozeráte sa na svet, a tým pádom aj na toho malého tvora, inými očami.“ Ak sa v rodine zachová umelecká línia, o hercovom vnukovi budeme ešte veľa počuť. Hoci jeho žena s veľkou dávkou humoru skonštatovala: „Umeleckých vajec máme v rodine už dosť.“
Rockerom byť nechcel
Marián Geišberg je vynikajúcim hercom. Dodnes hrá v Národnom divadle, ostatne napríklad v hre Je úžasná! A mnohých ďalších. Z času na čas si zahrá aj epizódnu postavičku v nejakom zo slovenských seriálov a nevyhli sa mu ani zaujímavé filmové úlohy.
Naposledy si vyskúšal rolu zostarnutého rockera: „Herec hrá rôzne úlohy, niekedy aj protichodné voči povahe. Ja mám s rockerstvom zážitky iba z mladosti, potom som rockerov opustil, lebo sa mi to nezdalo ako dobrý spôsob života,“ vysvetľuje s úsmevom herec.
Známy je však aj ako pisateľ básní, so starším synom Martinom ho spája vzťah k hudbe. Spoločne nahrali už dva albumy pesničiek.
Jeho texty nie sú žiaden mainstream a Geišbergovi to ani nevadí, o popularitu nestojí: „Na Slovensku neexistuje popularita. Popularita je vec, ktorá všade vo svete spôsobí, že sa dostávate pracovne do iných kategórií, na Slovensku popularita spôsobí, že vás všetci otravujú.“
Bilancuje až v marci
Koniec roka býva pre mnohých dôvodom krátkeho zastavenia a bilancovania. Nie však pre Mariána Geišberga. „Ja bilancujem v marci, keď treba platiť dane. Tam sa vždy ukáže, aký bol predošlý rok,“ vraví herec, ktorý vraj nie je ani fanúšikom veľkého plánovania.
„Na to existuje krásna veta: 'Keď chceš Boha rozosmiať, porozprávaj mu o svojich plánoch...'“
Ktovie, možno mu nasledujúci rok odvaha chýbať nebude a s gurážou svetu povie, komu patrí jeho srdce, zatiaľ však za odvahu v dnešnom svete považuje aj ísť vôbec do práce: „Najväčšia odvaha je ráno si obliecť trenky a ísť do roboty.“
Autor: Spracovala: Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
