Zlé jazyky nedávno Janu Hospodárovú kritizovali, že sa na prácu, ktorú robí, vôbec nehodí. O športe, ktorý moderuje, vraj nemá ani páru a dokonca jej prorokovali výpoveď. No nestalo sa tak a plavovlasá rodáčka z východného Slovenska u nového vedenia obstála.
O pár dní teda temperamentná Michalovčanka oslávi druhý rok na pozícii športovej moderátorky. Pravdou je, že má k športu vzťah odmala a nie je to pre ňu španielska dedina.
Už teraz sa spolu s kolegom Petrom Varínskym tešia na bohatú zimnú sezónu, keďže okrem iných športových udalostí nás čakajú aj Olympijské hry v Soči.
V Anglicku si prišla na svoje
Jana si príde na svoje, pretože do kategórie jej obľúbených patria okrem iného aj zimné športy. Hoci ten top je letnou záležitosťou.
„Mojím najobľúbenejším športom je tenis. Nehrávam ho síce, len ako dieťa som si trošičku pinkala, ale tenis milujem. Milujem celú sezónu, každoročne ju sledujem a vidieť dobrý tenis je prosto úžasné. Tento rok som mala také šťastie, že som naživo bola na semifinále Wimbledonu, o čom som dlho, už od detstva, snívala. Tento rok sa mi to splnilo a bolo to úžasné, lebo som videla Del Potra s Djokovičom a Andyho Murrayho s Poliakom Jerzym Janowiczom. Moje najobľúbenejšie športy sú však aj futbal, zjazdové lyžovanie a hokej,“ vymenovala svojich favoritov.
Verí hokejistom
„Hokej milujem, je to stále ten šport, v ktorom dúfame, že my, Slováci, môžeme uspieť a môžeme pozískavať tituly a medaily, takže ja stále našim chlapcom verím a som presvedčená, že aj v Soči zaberieme,“ konštatuje moderátorka, ktorá sa v markizáckej športovej redakcii cíti ako ryba vo vode.
Dokonca s kolegami veľmi rada pozerá športové prenosy, aj keď priznáva, že niekedy to nezvláda. Na vine však nie je mužská prevaha, ale Janina povaha.
„My v práci, v športovej redakcii, máme veľmi dobrú atmosféru pri sledovaní rôznych zápasov, pretože nielen my tam spoločne sledujeme zápasy, ale prídu aj kolegovia zo spravodajstva a jednoducho hokej alebo futbal sa vždy sleduje u nás. Ale nervy máme na dranc! Ja veľmi zle prežívam rôzne dramatické situácie. Keď padne gól, alebo keď napríklad Veronika Zuzulová dôjde do cieľa, tak som veľmi šťastná, ale kým k tomu dôjde a keď sa nám dajme tomu nie až tak darí, tak vtedy som úplne na nervy a zle to prežívam. No keď sa darí, tak to kričím, poskakujem a je to veľmi emotívne, ale tak to má byť,“ nezaprie v sebe východniarsku náturu.
Autor: nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
