Keď úprimnosť, tak stopercentná, zamyslela som sa teraz pri vymýšľaní témy, a tak musím vyjsť s pravdou von, aj čo sa týka mojich športových zručností. Som totiž úplné nemehlo.
Nemyslite si však, že nebodaj prikrášľujem a preháňam, ako to my ženy máme vo zvyku. Kiežby. Žiaľ, toto je naozaj.
Keď sme na základnej skákali cez švédsku debnu, to som sa mylne domnievala, že mi moje dlhé nohy pomôžu. A aj pomohli. Lenže v zápale nadšenia som sa rozbehla a odrazila tak mocne, že som prekážku preletela, ani neviem ako a letela ďalej, až kým som hlavou nevrazila do steny a neodkväcla.
Keď sa na telesnej vyberali deti pred volejbalom či basketbalom do družstiev, vždy som ostala posledná. Skôr si vzali medzi seba dievča s obrovskou nadváhou, ako mňa, vytiahnutú vycivenú neohrabanú žirafu, ktorá sa lopte radšej uhla, akoby ju mala zadláviť.
Keď sme boli na lyžiarskom, ja, samozrejme, na somárskej lúke... V snahe zísť svah elegantne a zapôsobiť na spolužiaka mojich snov sa mi prekrížili lyže, zaborila som sa prednou časťou tela do snehu a môj vyvolený mal akurát tak výhľad na môj zadok otrčený do vzduchu, keďže nohy sa zázrakom udržali v lyžiarkach. Z lásky logicky nebolo nič...
Keď sme chodili na plavecký, všetky deti na konci získali diplom s obrázkom delfína, len ja som bola kapor...
Keď som sa rozhodla vyhnúť sa telesnej a tváriť sa, že nemôžem cvičiť, nepomohlo. Kriketka ma zasiahla zozadu do hlavy a zvyknem hovorievať, že to odvtedy vysvetľuje mnohé...
Keď sa chodievam sánkovať, zaručene to skončí nešťastím. Ja som sa však už za tie roky poučila a vediac, ako na to, si to vždy odnesie môj spolujazdec. Naposledy si náš vyše 50-ročný sused zlomil prst a skončil na traumačke, keď sa nás zúrivo snažil zachrániť pred pádom do potoka zachytením na ostnatom plote...
Keď sme robievali gymnastické zostavy zložené z milióna kotúľov letmo, neletmo, s rozštepom i bez, z mlynských kôl a mojej najobľúbenejšej stojky, v polke som sa zvykla zosypať. Učiteľka nie a nie pochopiť, že sa mi skrátka desne krúti hlava.
A tak som si, čestne priznávam, nebadane vyberala výšku, na ktorej nie je telesná. Keď spomínam na detské časy, nestriasa ma pri pomyslení na písomky z matematiky, ale na skoky do diaľky, hody granátom a medicimbalom. A keď si občas zvyknem sumarizovať výhody toho, že som už dospelá, na prvé miesta rebríčka pozitív sa prediera slastný pocit, že ma už nikto nenúti cvičiť. Hurá, dočkala som sa :-)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
