Jeho aktivity pôsobia nereálne, no hneď ako ich začne do hĺbky vysvetľovať, uveríte mu aj to, že vybuduje svoju lyžiarsku školu, kde bude inštruktorom. Tento rok bol pre neho očistcom. Zbavil sa všetkého zlého a nový rok privíta s čistou hlavou a ľuďmi do každého počasia.
Ako to vyzerá s vaším toľko medializovaným projektom premeny colnice na hranici s Maďarskom? Zo začiatku to mnohí brali ako recesiu, ale vyzerá, že to bude naozaj...
- Médiá to vykreslili, ako keby som bol majiteľ, ale ja som bol oslovený majiteľom. Keďže mám kreatívne nápady, tak sa ma pýtali, ako by som ten priestor využil napríklad ja. Porozmýšľal som a zobral som to ako novú výzvu, priniesol zopár návrhov. Nie je to jednoduchá záležitosť. S majiteľom sme našli spoločnú reč a víziu a moja pozícia bude projektový manažér, kde chcem aj podnikať v gastronómii. Rekonštrukcia budovy už beží. Sprostredkujem aj obsadenie miestností, priestorov a záujemcu pripravím až k finálnej fáze, podpísaniu nájomnej zmluvy s majiteľom. Vyhradil som si právo zachovať časť colnice pre seba, bude to taká art kaviareň, kde bude obsluhovať personál v dobových colníckych uniformách, budem v nej mať aj svoj ateliér. Všetko neprezradím, lebo nápady sa dnes kradnú, ale bude tam aj maličká colnica pre deti, závora, pasy a pod., keď bude napríklad chcieť ísť niekto na záchod, musí mať pas a pečiatku a množstvo iných nečakaných aktivít. Každý sa tam bude rád vracať, hlavne rodiny s deťmi.
Plánujete tam aj bývať?
- Mám taký nápad, pretože v poslednom čase som tam nonstop. Inšpiroval som sa v Stuttgarte. Chcel by som si jeden priestor prerobiť na alternatívny byt - loft. Vo svete sú v móde práve lofty, teda byty v priemyselných a iných objektoch. Ono tá colnica vyzerá navonok malá, no stačí vojsť dnu a názor sa zmení. Keď si predstavím, že tam robilo niekedy skoro dvesto ľudí, sú tam obrovské priestory. Loft - byt by bol prepojený točitými pôvodnými schodmi rovno z kaviarne. To by bolo dobré. Ale zatiaľ je to veľmi zložité, pretože to chce celého človeka a riešiť, riešiť, riešiť. Boriť sa s problémami, ktoré sa vždy objavia. Ja ale nemám rád v živote jednoduché cesty, radšej sa pustím do niečoho, čo niekto označí za nereálne. Potom, keď vidíte, že to funguje, tak si vychutnáte naplno ten pocit, kto robí rečami a kto naozaj. Keď niekto povie „to še neda" tak viem, že sa to dá, stačí naozaj chcieť, ale naozaj. Samozrejme, mať aj šťastie na ľudí, ktorí na tom s vami spolupracujú a problémy riešia hľadaním riešenia.
Spomenuli ste, že na tomto projekte je zatiaľ viac starostí ako radosti, kedy plánujete slávnostné otvorenie?
- Mojím snom je čím skôr, čo je nesmierne zložité a majiteľ budovy musí riešiť veľa problémov, čo sa zatiaľ darí, ale dal som si taký stropný dátum, že na moje narodeniny 5. 5. 2014, najneskôr. Jeden priestor využijeme na ľudové zábavy, ktoré vytlačili dídžeji začiatkom 90. rokov, jednoducho návrat poctivej živej hudby, ako to bolo populárne za starých čias. Čaje o piatej, liter vína na stole, chlebíčky, manželský pár "kvašnošedzi na trežvo" a potom sa roztancujú. Kto si pamätá 80. roky, tak vie presne, o čom hovorím, pre mladých to bude zase totálna novinka. Zmena. Nech menej alkoholu vypijú a viac sa vyšantia a vytancujú, užijú si.
Predčasom ste plánovali výstavu vašich obrazov, je to stále reálne?
- To je tiež zložité, ale nie nereálne. Tí ktorí sa dostali k mojim obrazom, mi prisľúbili, že v prípade výstavy mi ich zapožičajú. Je to druhoradá aktivita v tomto čase, a to, kedy to bude, si zatiaľ nechám pre seba, lebo prebiehajú jednania, ktoré chcem doplniť jednou rovnako výnimočnou akciou a sústrediť na jednom mieste aspoň 10 maliarov, ktorí by vytvorili svoje diela priamo tam a zostali by ako spomienka na začiatky Art Caffe. Reálne to vidím na jar.
Teda zostávate v Košiciach...
- Ja som patriot. Určite neodídem z východného Slovenska. Ja stále hovorím, že východniarske kráľovstvo bude raz existovať, aj keď v súčasnej dobe trávim pol týždňa v Bratislave. A ako hovoril jeden môj bývalý zamestnanec, skvelý Róm, platí „všade doma a dobre najlepšie", tak sa riadim podľa neho.
A vy budete kráľom?
- Ja budem ako Bolek Polívka, čestný kráľ, len budem hľadať cestu, ako prosperovať, a nie skrachovať. Ľudia si zvolia aj námestníka, aj všetky ostatné orgány, veď exotov máme na východe neúrekom. Polovica pôsobí v Bratislave, ale oni sa budú radi vracať na zasadania. Najlepšie sa bude mať pokladník.
A toho budete robiť vy.
- Znie to dobre, ale kto vie dnes, čo bude zajtra. Funkciu by som zobral hocijakú, zvolia si ju ľudia, nie je to projekt biznisový, ale skôr mierený do recesie a do zábavy, lebo bežní ľudia sú na tom dnes skutočne zle. Treba im dať do života trošku nádeje, lebo každý doma čaká, že mu robota zaklope na dvere: „Tu som ja, robota tvoja." Nikto nič preto nerobí. Hovorím ľuďom, že treba ísť do ulíc skúšať a hľadať. Mňa keď vyhodia cez dvere, vojdem komínom. Všade, kde som sa v minulosti rozvadil, tak toho roku som urobil jednu zásadnú vec, všade a skoro s každým som zakopal vojnovú sekeru. Napríklad aj s Danom Danglom, s ktorým som v úplnej pohode. Napravil som si vzťahy a zmenil priority. Urobil som hrubú čiaru a začal novú etapu môjho života. Samozrejme, výnimky existujú, ale to je iná téma.
Myslíte, že takto obnovené vzťahy sú aj úprimné? Čo ak oni síce povedali okej, ale myslia si svoje.
- Ja neriešim, či je to z ich strany úprimné alebo nie. To vycítite okamžite. Je to ale pre mňa podstatné, aby som nenosil v sebe nenávisť, lebo je to zbytočný archív negatívnej energie. Všetko som zo seba vypustil. Či mi ten človek odpustil alebo nie, to je jeho vec. Ja som odpustil úprimne, aj svojim najväčším nepriateľom. To je pre mňa alfa omega. S výnimkou sporov, ktoré zostali a trvajú, nie z mojej iniciatívy. Tie som ale nechal bokom a čo má byť, bude, čo nemá byť, nebude. No viem jedno: Dobro vždy zvíťazí!
Kde hľadáte silu takto rozmýšľať?
- Na každého občas príde rozladenosť, nebudem klamať, že stále je všetko happy a s úsmevom. Mám aj ja veľmi ťažké obdobia, zložité dni, ťažké rozhodnutia. Ale stále sa snažím nájsť nejakú činnosť, ktorá ma napĺňa a venovať sa jej, aby som získal nadhľad. Keď mám dosť hudby, maľujem obrazy, keď mi už tie farby nevoňajú, tak idem na colnicu. Tam ma dobre prefúkne, občas si vypočujem kuriózne nápady a odreagujem sa. Colnica prišla ako projekt v pravý čas, je to obrovská príležitosť stáť na úplnom začiatku niečoho, čo sa začne meniť na prosperujúci skvost. Treba mať len odvahu, trpezlivosť a šťastie.
Práca je vďaka colnici pre vás teraz aj koníčkom. Ostatné veci šli do úzadia?
- Nie, dnes musíte robiť súčasne aspoň tri veci, aby dve vyšli. Ja som nečakal, že to bude mať vôbec takú odozvu. Ale všetci, čo reagovali, mi povedali, že konečne sa niekto chytil tej časom zabudnutej budovy, je to ale najmä zásluha majiteľa, nakoľko iniciatíva vyšla odtiaľ. Je to predsa len vizitka pri vstupe či výstupe z našej krásnej krajiny, veď prvé, čo vidia návštevníci, je taká nevyužitá prázdna budova. Takýmto budovám treba vdýchnuť život. Slovensko nie je len po Žilinu. Popri všetkom vzniknú aj pracovné miesta. Gastroprevádzky, autosúčiastky, sprchové boxy, okienka, z ktorých dostanete do ruky chlieb so šmaľcom a cibuľkou a idete ďalej, veď ľudia-kamionisti dnes v aute aj žijú.
Čo vás dokáže naštvať od srdca?
- Ľudská sprostosť a zákernosť, ktorú určití ľudia zneužívajú a neveria tomu, že sa im to raz v živote vráti. To, čo človek vysiela a robí inému, sa mu vráti. Keď robí dobro, vráti sa mu to trojnásobne v dobrom, možno úplne z inej strany, ako by čakal, ale vráti sa to určite. A keď robí zlo, tak tak isto. Toto keď si ľudia neuvedomujú, sú na omyle, lebo Božie mlyny stále melú, len niekedy to dlhšie trvá. Ale že to raz príde, s tým musia, žiaľ, počítať. Vždy na konci je vystavený účet. Pozitívny či negatívny, záleží len na jedincoch.
Hľadáte ešte lásku alebo ste to už nechali tak?
- Láska je široký pojem, zrejme myslíte partnerku. Tento rok som si povedal, že touto témou sa nebudem zaoberať, pretože musím ako počítač z času na čas absolvovať generálku. Zresetovať harddisk. Musím dať samého seba do poriadku, čo sa mi tvrdou prácou na samom sebe konečne darí a až potom môžem byť niekomu oporou a rovnocenným partnerom. Ale neviem, či ja som ten vhodný typ do vzťahu, pretože moje aktivity sú rôznorodé. Mňa nechytíte stabilne na jednom mieste, lebo raz som tu, raz tam. Nie je to jednoduché. Iný Mojsej je ten z bulváru a iný je skutočný Mojsej, to je tiež problém.
Nedávno sa rozprávalo o vašej novej aktivite, vraj si plánujete otvoriť lyžiarsku školu v Tatrách. Naozaj sa do niečoho takého púšťate? Ako by to malo vyzerať?
- Púšťam sa do toho už dlhšiu dobu, ale teraz to naozaj vyskúšam, lebo okolnosti sa zbehli v prospech tohto projektu Mojsej Ski School. Ponúkli sa ľudia, spojíme sily a ukážeme, že ak sa chce, tak sa dá.V posledných rokoch som stále lyžoval sám, tak aspoň niekto tu bude, kto povie, že lyžovať som ho naučil ja, či jeden z mojich inštruktorov. Keď to bude úspešné, mám pripravené zoznamovacie kurzy lyžovania a nie je vylúčené, že z toho vznikne nová televízna relácia. Všetko je vo hviezdach, ale vymýšľať budem vždy.
Vy sám lyžujete?
- Vyrastal som na Kojšovskej holi a dodnes ma tam starší vlekári osobne poznajú a spomínajú ako na malého chlapca, čo urobil aj 15 jázd za deň. To boli ešte zlaté časy Zlatej Idky, kedy fungovala kotva od vždy preplnenej ubytovne Hutných stavieb hore k pomám, ktoré boli tri. Pamätám ešte, keď boli malé kotvičky na lano. K lyžovaniu ma dostal otec a nebolo víkendu, kedy by sme cez víkend nelyžovali. V lete bol tenis. Lyžujem perfektne a základy viem vysvetliť s trpezlivosťou a humorom, nie stresom a krikom. Som si istý, že budem skvelým lyžiarskym inštruktorom.
Sme v predvianočnom období, ako sa pripravujete na tohtoročné sviatky?
- Vianoce si ctím, lebo som veriaci človek, ale ten chaos okolo toho je už za hranicou normálnosti, chaos, ošiaľ, plné záložne. Len aby tie tri dni boli najhonosnejšie, stávajú sa skôr oslavou nákupného ošiaľu ako samotnej pointy a zmyslu Vianoc. Má to jedinú výhodu, svahy a vleky sú prázdne, a to milujem. Pomodliť sa možno všade. Sneh, slniečko a vŕzgajúci prašan pod lyžami. Rozprávka.
Strávite ich so synom alebo budete sám, s kamarátmi?
- Strávim ich tak, aby som bol spokojný. Nemám rád nalinajkované veci, ale tradície sú na to, aby sa dodržiavali. Najpravdepodobnejšie ma nájdete na svahu cez deň a večer v spoločnosti ľudí, ktorí stoja pri mne za každého počasia. Určite syna obdarím, ale to je tajomstvo Vianoc. Každé dieťa, nech už má hocikoľko rokov, od svojho rodiča dar prijme s veľkou radosťou. Rodič je vždy najdôležitejší človek v jeho živote.
Nebudú sviatky pre vás náročné? Predsa len, je to také obdobie, kedy človek uvažuje nad dobrým aj zlým, čo kedy spravil, komu ublížil, čo mohlo byť inak.
- Minulosť je navždy preč, treba žiť prítomnosťou a pozerať dopredu. „Keby bolo" a "ak by sa" sa vytratilo z môjho slovníka navždy. Žijem reálny život v reálnom svete s reálnymi ľuďmi. Ako si to vytvorím, tak budem žiť. Vždy je to otázka voľby.
Vy ste pomerne duchovne založený človek, čo pre vás znamenajú Vianoce?
- Vianoce sú sviatkom všetkých sviatkov, zachovám všetky tradičné rituály, ktoré ma naučila moja babička. Spomienky na moje Vianoce, keď moja babička žila, a trávil som ich v Giraltovciach, sú tým najkrajším zážitkom v mojom vnútri.
Vaša exmanželka teraz prežíva krušné chvíle, ste s ňou v kontakte alebo už obaja žijete svoje životy a nezaujímate sa o seba?
- K otázkam týkajúcim sa exmanželky sa zásadne nevyjadrujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
