Avšak takú salámu, že vraj „najdôležitejším výsledkom snemu strany Smer-SD je určenie priorít na nasledujúce obdobie“, mu ozaj neskusneme.
To, čomu on hovorí „určenie priorít“, má totiž so snemom a jeho výsledkom spoločné akurát toľko, že tam to Fico prečítal z papiera v jedinom prejave dňa. Delegáti tzv. snemu o prioritách - zníženie nezamestnanosti, rast miezd a boj s daňovými únikmi - ani nediskutovali, ani nehlasovali, nič. Dozvedeli sa o nich v slávnostnej reči, predseda im priority proste zvysoka nadiktoval. Priority Smeru nie sú žiadny výsledok snemu, ale nápady, ktoré na objednávku premiéra navrhlo marketingová agentúra ako témy, čo by mali voličov oslovovať.
Pravdu povediac – už o tom bola reč – ak chcete vidieť, ako sa karikuje, paroduje demokracia, choďte sa pozrieť na snem Smeru. Nie je problém, všetky sú „slávnostné“ (pracovný nepoznajú), konajú sa prvý decembrový týždeň a trvajú asi tri hodiny. Toľko je potrebné na vystúpenie predsedu a dvoch-troch hostí, ktorí sa nehanbia prijať pozvanie do tohto cirkusu „sociálna demokracia“. Cirkusu, pretože kamkoľvek prstom na mape pichnete, a je tam pluralitný partajný systém, tak snemy (zjazdy, kongresy, etc.) významných, parlamentných strán a hnutí trvajú dva, niekedy aj tri dni. Keby náhodou mal niekto pochybnosť, nech si pozrie spravodajstvo z víkendového snemu českej TOP 09.
S malým zveličením, existuje len jedno miesto v tejto republike, kde sa neviedla reč o kandidatúre-nekandidatúre Fica na úrad prezidenta: Snem Smeru. O teľacej podstate našej vládnej strany nejestvuje lepšia evidencia než skutočnosť, že jej formálne najvyšší orgán nielenže nevyberá prezidentského kandidáta – podľa stanov to je predsedníctvo - ale ani nevedie rozpravu o tejto zásadnej udalosti politického roka. Zo, že snem nedáva ani odporučenie, je jasnou známkou, že nemáme do činenia s normálnou demokratickou stranou, kde politická vôľa prechádza vertikálne zdola nahor. Keby takou bola, tak členstvo, ak už sa zišlo na sneme, by si vydupalo aspoň debatu o kandidátovi. A o mnohých iných veciach, samozrejme.
Argument, že Smer bol, podobne ako veľa iných strán, vytvorený „zhora“, teda najprv kôň (líder), na ktorého akcionári vložia peniaze, a potom nižší funkcionári a radové členstvo, takže nič prekvapujúce, je nedostatočný v jednom ohľade: Na rozdiel napr. od SDKÚ neexistuje v tejto „ľavici“ žiadny politický život. Takpovediac „demokratický centralizmus“ - starší si budú pamätať, odkiaľ sa berie ten výraz - ktorý panuje v Smere, jasne ukazuje, na akých princípoch funguje naše čudo „sociálna demokracia“. Pätnásty – či ktorý – výročný snem len trikrát červenou podtrhol, že z boľševickej kolísky nie a nie vyrásť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
