Mirovi Žbirkovi však nehrozí, žeby si tieto predstavy o ničnerobení aj naplnil. A pravdupovediac sa na to ani nechystá. Hoci je na scéne viac než 40 rokov, hlavu má stále plnú nových nápadov, skladá nové pesničky, koncertuje a v rozhovore skonštatoval, že všetko ho aj po tých rokoch veľmi baví a neustále poháňa dopredu.
Krátky relax si však predsa len dopraje, a to počas nadchádzajúcich vianočných sviatkov, kedy rád tempo spomalí, bude sa naplno venovať rodine, čítať knihy a pozerať filmy. A dopraje si aj vzácne chvíle pokoja. Prezradil nám, ako vyzerá vianočná pohoda u Žbirkovcov a aj to, čo by mu mal Ježiško tohto roku priniesť.
V čase, kedy väčšina z nás prežívala jesenný splín, vy ste si už plnili vianočné želanie. Nahrali ste novú vianočnú pieseň a navyše v legendárnom londýnskom štúdiu Abbey Road, kde nahrávali vaši obľúbenci z Beatles, tiež Deep Purple, Pink Floyd a iné svetové hviezdy. Aký to bol pocit opäť sa tam vrátiť a spievať?
- Vlani, keď sme nahrávali v Abbey Road pieseň Love Shines sa mi zdalo, že som sa ocitol v múzeu a na začiatku som sa nevedel sústrediť na prácu. Spoznával som miesta, kde Beatles stáli, kde sa čo nahrávalo. Počas nahrávania sa z nás stali s producentom Robom Cassom priatelia a stretávame sa aj mimo štúdia. Bol sa pozrieť na náš koncert v Prahe v O2 Aréne, zahral si s nami a ďalšími londýnskymi hudobníkmi na koncertoch Abbey Road Night. Keď som mu púšťal novú skladbu, o ktorej som uvažoval ako o vianočnej, nadchol sa pre ňu a o pár dní mi ju poslal kompletne nahranú. Ja som len pricestoval a naspieval Vianočnú, tak som vlastne po prvýkrát spieval v tomto legendárnom štúdiu aj po slovensky.
Nahrávanie v Londýne vám vlani darovala manželka k 60. narodeninám. Bolo to prekvapenie, ktoré sa jej podarilo utajiť, alebo ste vedeli, že pre vás chystá tento „bonbónik"?
- Dostal som to ako darček, to máte pravdu. Manželka to dlho tajila, ale keď sa už nahrávanie blížilo, musela mi niečo prezradiť. Musel som totiž zložiť skladbu, ktorá sa tam bude nahrávať. Ale aj tak som tomu do poslednej chvíle neveril, až keď ma na recepcii privítali a zaviedli ma do Štúdia 2, kde všetky tie legendy tvorili dejiny rockovej hudby, až potom som uveril. Tento rok som už vlastne nadväzoval na minuloročnú spoluprácu, a tak sa okrem Vianočnej nahrala v Abbey Road Studios aj pesnička do nového filmu Andrey Sedláčkovej Fair Play.
Keď sme pri Vianociach, tie už doslova klopú na dvere. Máte rád tieto sviatky?
- Ja sa snažím počas Vianoc vždy relaxovať, a tak sa na ne veľmi teším. Je to ten čas, keď človek na chvíľku spomalí, stretne sa s rodinou, pozrie obľúbené filmy. Navyše pod stromčekom vždy nájdem niečo zaujímavé na čítanie...
A ako vyzerá vianočná pohoda a'la Žbirkovci? Ako zvyknete tráviť vianočné sviatky?
- Štedrý večer obvykle trávime u Katkiných rodičov. Svokra je skvelá kuchárka a vie vytvoriť pravú vianočnú atmosféru a so svokrom sme obaja milovníci filmov, takže sa spolu vždy na niečo pozrieme. Po sviatkoch chodievame na lyžovačku do Tatier alebo navštíviť môjho strýka v Londýne.
Pravdupovediac si vás však vôbec neviem predstaviť, ako v týchto predvianočných dňoch obiehate obchody, nakupujete darčeky pre manželku či deti. Ako to riešite?
- Často sa mi stalo, že som sa na Štedrý deň doobeda stretol v meste so zúfalými kolegami, ktorí sa, tak ako ja, snažia na poslednú chvíľu niečo zohnať. Priznám sa, že nie som nakupovací typ, takže je to väčšinou na Katke a ja len doplním malé prekvapenie. Nejaké veľké dary sa u nás príliš nepestujú.
A čo si budete tento rok od „Ježiška" želať vy?
- U mňa je to stále rovnaké, cédečka, filmy, mám rád tiež filmové encyklopédie. A vlastne jeden taký vysnený darček som už dostal v podobe skladby Vianočná (o prímerí), ktorú som opäť mohol nahrávať v pre mňa najlepšom štúdiu na svete.
Tohto roku budete navyše tesne pred Vianocami v Košiciach, pretože voči fanúšikom z východného Slovenska máte dlh. Vlani ste nás počas narodeninového turné vynechali a koncertovali ste len v Prahe a Bratislave. Čím si to odčiníte?
- Myslím si, že tento koncert bude opäť špeciálny. Zahráme s kapelou rockovú časť, zahráme s 50-členným symfonickým orchestrom všetky moje najznámejšie a vôbec prvýkrát zahráme naživo aj novú vianočnú pesničku, ktorá bola zložená práve pre tento koncert! Navyše nám v nej pomôže svojím spevom aj detský spevácky zbor. Táto vianočná skladba vznikla len pre tento koncert a ja som si myslel, že odznie len tam a bude to vybavené. Potom som si zrazu uvedomil, že ju nahrávam v Abbey Road atď..., čo mi nenapadlo, keď som ju začal písať a stal sa z nej regulérny singel. Takže na ten košický koncert budem rád spomínať, lebo nebyť toho a tej idey, darček pre publikum v Košiciach, tak by sa táto skladba nikdy nenarodila. Takže sa na to veľmi teším.
V októbri ste oslávili 61. narodeniny, ale idete stále na plný plyn - koncerty napríklad až v Košiciach, nahrávanie v Londýne, skladanie nových hitov... Prezraďte, čo je tým vaším nevyčerpateľným zdrojom energie?
- Robím to, čo ma aj po tých rokoch baví. Skladám pesničku a už ju zároveň chcem počuť v rádiu či na koncerte. To ma stále poháňa dopredu. Navyše rád počúvam novú muziku a často ma to veľmi inšpiruje.
Muzikou sú ovplyvnené a "zasiahnuté" aj vaše deti, dcéra Linda a syn David, ktorý sa predviedol ako šikovný bubeník už ako malý chlapec. Drží ich hudba stále?
- David tohto roku zmaturoval a do bicích je zapálený. Linda spieva len vo výnimočných situáciách, napríklad keď nám vypadne speváčka a ja ju o to poprosím.
S menom Miro Žbirka sa neoddeliteľne spája aj synonymum večne usmievavý pohoďák a optimista. Vy nezvyknete reptať a sťažovať sa, čo je priam národným folklórom v Česku a na Slovensku. Čím to je?
- Keby ste toto povedali mojej manželke, bude sa dlho smiať. Ja tiež mávam depky, napokon, aj pár mojich skladieb vzniklo v takom stave, napríklad Do člna (...mi stále tečie voda...) alebo Tvár aj iné. Som v podstate dosť nervózny človek, len sa mi to podarilo dobre utajiť... Jeden novinár v Čechách ma nazval po jednom z rozhovorov „nervózní pohodář" a myslím si, že ma to celkom vystihuje. Sťažovanie považujem za nedôstojné, ale doma sa posťažujem rád.
A čo vás vie tak poriadne vytočiť, že sa neovládnete? A ako to vtedy vyzerá?
- No, ako to vyzerá, nebudem prezrádzať, ale určite sa viem vytočiť, napríklad pri šoférovaní...
Pre nás, vašich dlhoročných fanúšikov, ste stále ten „chalan" ako kedysi, no neodpustím si podpichnutie - predsa len sa blížite k dôchodkovému veku, viete si predstaviť sám seba ako dôchodcu, ktorý si už užíva len zaslúžený odpočinok?
- Ja si to predstaviť viem. Už na Modrom albume v pesničke Mám rád som napísal: „Len tak ležať na Floride, v tom sa vyznám, to mi ide..." Ale potom vždy príde nejaký nápad, pesnička a celá koncepcia ničnerobenia sa rozpadne.
Takže len čo si nejaké plány a sny naplníte, hneď sa vyroja ďalšie. O čom teda snívate a na čo sa tešíte tentoraz?
- Budem monotematický, ale už mám naskladané pesničky na celý album. Takže plán číslo 1 je vianočný oddych po košickom koncerte, potom nakrúcanie klipu k pesničke Fair Play do filmu Andrey Sedláčkovej a samozrejme nahrávanie nového albumu. Dúfam, že to všetko zvládnem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
