Alebo nebo. Padajú z neho ako pečené holuby do úst, len sa z nich nezadusiť.
Vyhlásiť rovno z výkopu, že Milan Kňažko je z celej kohorty, ktorá doteraz prejavila záujem o kreslo, kandidát vôbec najvýznamnejší, sa úplne nechce. Ako sme videli v Bystrici, Slovensko je nevyspytateľné , používať pri písaní rozum sa nevypláca. Aj keď zostaneme iba pri intuícii, zrejmé sú dve veci.
Kňažko ako štátnický zjav, politický líder nie je kompletný. Z osobnostnej výbavy na úplne vrcholnú politiku mu niečo chýba. Ani v jednej z početných strán, ktoré po novembri zakladal, nebol jednotkou, ale vždy len dvojkou-trojkou-štvorkou-päťkou. Či vo VPN, či za Mečiarom, či za Dzurindom. Z jeho čerstvých vyjadrení je zrejmé, že nemá koncept, predstavu svojho prezidentstva, ako . Procházka a Čarnogurský.
Po druhé, z planktónu kandidátov je Kňažko popri Čarnogurskom jediný, ktorý sa môže pochváliť ozaj silným príbehom. Podpisom Niekoľko viet sa na sklonku boľševickej tyranie antikomunisticky jasne vymedzil a herecké vlohy zúročil ako hlavný moderátor revolučných dní. Čo bolo potom, špeciálne v marci 1991 (kto nevie, dobre mu tak), je lepšie zamlčať. A rozprávanie môže pokračovať vzburou proti Mečiarovi,, k čomu sa Kňažko odvážil ako vôbec prvý z ľudí, ktorí s Muftim do HZDS odišli.
Na rozdiel od Čarnogurského, ktorý je pre určité vrstvy či názorové skupiny jednoducho nevoliteľný, Kňažko síce nie je všeobecne milovaný, ale ani nemá na Slovensku takpovediac „prirodzených nepriateľov“. Ak naznačujeme určitú elementárnu prijateľnosť, tak preto, lebo je kľúčová pre druhé kolo, v ktorom sa opozično-občiansky kandidát zrazí či s Ficom, či s nejakým figurantom, ktorého vyšle namiesto seba.
Zo železného pravidla, že - až na Čarnogurského - občianski kandidáti sa vymedzujú zásadne voči Ficovi a Smeru (a nie opozícii), ani Kňažko nevybočuje. Práve naopak, nastúpil s rétorikou ešte vyhranenejšou než doterajší „antificovci“. Za to, že Smer označil rovno za extrémistickú stranu, lebo v nej nevidí socialistov, síce doktorát z politológie nedostane, ale práve príbeh, ktorý stojí za ním, prepožičiava jeho slovám určitú uveriteľnosť. . No. Ešte aj keď si pamätáme, že vo VPN, HZDS, SDK ani SDKÚ zase s komunistami až tak úplne na nože nebol.
Kľúčovou výhodou Kňažka je poznateľnosť. Na rozdiel od zvyšného poľa – zase okrem Čarnogurského, ale vrátane trebárs aj Hrušovského - nemusí robiť „zoznamovaciu“ kampaň, teda aby voliči vôbec vzali na vedomie jeho existenciu. S kandidatúrou Fica to vyzerá všelijako, ale keby s ním mal ísť niekto do baráže, tak Kňažko vyzerá najnádejnejšie.
Ale berte to ozaj s rezervou. Už len preto, lebo ak sa do súťaže prihlási Kotleba, všetky kalkulácie postaví na hlavu. Hahahahahahaha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
