Málokto však tuší, že Ivan Krajíček nebol len povrchným rozosmievačom, ale i skvelým človekom a priateľom ochotným podať pomocnú ruku aj napriek prípadným problémom.
Azda najlepšie naňho spomína herec Milan Lasica. Ten zažíval spolu s Júliusom Satinským začiatkom 70. rokov krušné chvíle, keďže im štátna moc udelila dištanc. Na dva roky sa uchýlili v brnianskom kabarete Večerní Brno, no po dvoch rokoch ich zákaz zastihol i tam.
Normalizáciu napokon „prežili“ na Novej scéne, a to práve aj vďaka Ivanovi Krajíčkovi, ktorý ich v roku 1972 prichýlil pod „svoje krídla“. A to rovno v opere, hoci rozhodne nevedeli spievať.
„Byť nezamestnaným bolo zakázané. Mohli sme ísť pracovať na benzínovú pumpu, čo by bolo chápané ako provokácia. Vďaka ľuďom ako Ivan Krajíček, Kamil Peteraj a Bedřich Kramosil sme sa dostali na Novú scénu. Našli sme si tam svoje miesto a spravili sme predstavenia, ktoré mali aj divácky úspech, ako napríklad Plné vrecká peňazí. A mali sme priateľov, ktorí nám občas ponúkli možnosť napísať niečo pod ich menom a potom nám vyplatili honorár. Riskovali, pretože ak by sa na to prišlo, mali by veľké nepríjemnosti,“ zaspomínal si v rozhovore pre Hospodárske noviny M. Lasica.
Pedant a vorkoholik
Ivan Krajíček bol však okrem iného aj umelcom par excellence. Ovládal hru na viacerých hudobných nástrojoch, vedel skvelo tancovať. A k zábavným programom si sám písal scenáre, bol nesmierny pedant a patril k veľkým vorkoholikom. Hlavne na sklonku života ho to však už v súkromí značne vyčerpávalo.
„Hlavne posledné roky života bol veľmi unavený, nebol už ani najmladší. Pri svojom životnom štýle akoby žil tri životy a keď zomrel, akoby mal 150 rokov. Bol to však naplnený život,“ bilancovala v jednom z rozhovorov jeho manželka Mária Krajíčková.
Patálie s politikmi
Keďže bolo Repete mimoriadne úspešné, a to najmä v 90. rokoch, logicky sa na jeho lesku túžilo zviditeľňovať množstvo politikov. Mnohým toto vzájomné „kamarátstvo“ zabávača s papalášmi nevoňalo, no ľudia z jeho okolia tvrdia, že ho k nim z jeho strany viazali naozajstné priateľské vzťahy, a nie vypočítavosť. To by ani nesedelo s jeho predošlým štýlom života. Žiaľ, nebolo to obojstranné.
„Jasné, že Ivan bol svojím spôsobom Mečiarom nadšený, nikdy však nebol v žiadnej strane a bol len sympatizantom,“ priznala manželka.
Tá však má na politikov ťažké srdce. Keď totiž ochorel na rakovinu, všetci sa mu otočili chrbtom. Namiesto finančnej pomoci na lieky mu tesne pred smrťou udelil minister kultúry Ivan Hudec plaketu. A aby to nebolo všetko, po Krajíčkovej smrti v roku 1997 si rodina želala len skromný pohreb. Vtedajší predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek mal však iné predstavy a umelcovi chcel vystrojiť veľkolepú rozlúčku. Tá napokon aj bola, len rodina zosnulého sa prisľúbenej finančnej kompenzácie nedočkala a všetky náklady musela zatiahnuť z vlastného vrecka.
Autor: nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
