V druhej polovici 19. storočia na území bývalého Rakúsko-Uhorska obiehali platidlá, ktoré sa vyrábali veľmi jednoduchou technológiou. Pre tých nadanejších na výrobu falzifikátov stačila iba obyčajná ceruzka. Chýbali technické prostriedky, ktoré by dokázali rýchlo odhaliť v domácom prostredí kreslené napodobeniny. Ručne kreslené falzifikáty sú medzi zberateľmi vyhľadávané, na burzách sa predávajú za vysoké ceny.
Na snímke je ručne kreslený falzifikát 10-guldenu z roku 1863. Napodobenina je na prvý pohľad veľmi zaujímavá. Dnes by už nikto neuveril, že je to originál. V dobe platnosti boli papierové platidlá ešte novinkou a obchodníci ich nepoznali. Neznámy umelec sa s kreslením určite poriadne narobil, ale zrejme to bol dobrý kšeft. Platidlo sa dostalo až do banky, kde falzifikát rýchlo odhalili. Na strane rubu je dodnes dobre čitateľná červená pretlač s nápisom „Falsificat“.
Bol to začiatok vývoja papierových platidiel. Bankári rýchlo zistili, že je potrebná lepšia ochrana. Začali sa zdokonaľovať ochranné prvky. Pribudli gilošové ružice, priesvitky a ďalšie. Odborníci rýchlo zistili, že nevyriešili nič. Vývoj sa nezastavil, ochranné prvky sa v polygrafických závodoch zdokonaľujú dodnes. Súbežne s nimi sa vyvíjajú aj falzifikátorské dielne. Európska centrálna banka vydáva druhú emisiu bankoviek so zvýšeným počtom ochranných prvkov. Vynútila si to doba, lebo v ojedinelých prípadoch dokážu zločinecké skupiny vyrobiť veľmi nebezpečné falzifikáty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
