Muž mnohých povolaní. Pre Borisa Filana nie je nič nemožné, jeho cestovateľská vášeň prerástla kontinenty aj snahy jeho blízkych udržať ho doma. Aj nedávno sa vrátil z ciest po Európe a Maledivách.
„V ostatnom čase som navštívil Istanbul, Krakow, Sarajevo a Florenciu. Zažiadalo sa mi zacestovať o kúsok ďalej. Dostal som dobrú ponuku na potápanie na Maledivách. Splnil som si sen – potápať sa medzi mantami obrovskými. Rybami, ktoré vyzerajú ako vtáci z planéty, kde je namiesto vzduchu voda,“ vysvetľuje majster slova, ktorý dokáže poeticky rozprávať aj o nie práve pozitívnych zážitkoch z navštívených zákutí sveta.
No na ostatnej výprave prevážilo to príjemné. Nadchla ho napríklad nahota sochy Dávida.
„Vo Florencii som sa stretol s Michelangelovým Dávidom. Ten nádherný, obrovský, biely, dokonalý Dávid je nahý v tom najpravejšom slova zmysle. Nie je to nahota prírodného tvora, ale v žiadnom prípade ani zahanbená nahota človeka, ktorého na verejnosti vyzliekli. Je to nahota niekým iným vysnená. Michelangelovi sa podaril geniálny ťah – vytvoril tajomstvo tým, že ho vystavil celému svetu.“
Naštvaný anjel
Okrem nie známych miest zvykne umelcova duša občas zatúžiť aj po úplne obyčajných miestach, kde stretáva neobyčajné bytosti. V Poľsku bol klenotom naštvaný anjel: „Pri veľkom chráme som si obzeral živé sochy. Jeden Anjel začal nenápadne cúvať a ja som išiel za ním. Mal bronzové šaty, bronzovú tvár, v bronzovej ruke držal dymiacu bielu cigaretu. Anjel si zložil z pliec svoje masívne krídla a vyfľusol slová, ktoré by nikdy žiadny anjel nevyslovil: „Do diabua s takom robotom!” Nechcel som rušiť, ale neodolal som, s úsmevom konštatuje cestovateľ, ktorému zaujímavé miesta a ľudí podsúva osud priamo na tanier a on nikdy neváha ochutnať.
Cestovanie s rodičom sa neoplatí
Po svojich cestách neťahá už len manželku, ale aj syna Olivera. Záľubu potulovať sa po svete evidentne mladý Filan dostal do vienka.
„Pamätám si, že pred mnohými rokmi sa ráno z postele vystrčila miniatúrna ružová noha s roztiahnutými prstami, potom ruka a nakoniec strapatá hlava. Teraz má Oliver takmer dva metre, hustú bradu a nápadne sa podobá na nešťastného cára Mikuláša II. Keď som ho fotil v Ermitáži pred Mikulášovým veľkým portrétom, tak americkí turisti nahlas obdivovali prácu maskéra, lebo si mysleli, že pripravujeme nakrúcanie filmu.“
Filanovci radi cestujú aj spolu, no niektoré miesta si radšej užijú zvlášť. Boris Filan s úsmevom konštatuje, že už má na cestovanie predsa len svoj vek.
„Postupne som zistil, že medzi časom sme si vymenili úlohy. Oliver na ceste robí to, čo som robieval kedysi ja pri ňom. Už dávno nefajčím, nepijem alkohol a večer si namiesto potuliek po meste a baroch čítam v posteli. Pravdu mala Oliverova frajerka Katka, ktorá ho pred cestou s rodičom varovala. Nedávno bola s mamičkou v Ríme. Povedala: 'Vieš, ono sa ti to rýchlo unaví, potom sa tomu už nikam nechce ísť. A nakoniec ti to o pol deviatej zaspí.' Presne to sa aj stalo.“
Zážitky aj naživo
„Východ je moja bašta. Väčšinu kníh som krstil v Košiciach, naša spoločná výstava fotografií so synom Oliverom odštartovala v Košiciach v Technickom múzeu. Som rád, že teraz budeme môcť stretnúť mojich čitateľov a poslucháčov,“ neskrýva nadšenie Boris Filan.
Besedu, na ktorej prezradí všetko, čo vás bude zaujímať, môžete navštíviť v sobotu v Bardejove v kine Žriedlo o 19.00 hod., v Košiciach v pondelok o 19.00 hod. v GES Clube a 3. decembra v Prešove v kine Cinemax o 18.30 hod.
Autor: mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
