Rovnako ako Paľko zo seriálu Chlapi neplačú hľadá tatina.
Pri pohľade na štrbavého rozkošného chlapčeka zo seriálu Chlapi neplačú sa väčšine z nás rozleje po tvári úsmev. Marcelko Chlpík stvárňujúci Paľka Hronského si natáčanie užíva. So svojou rolou má vraj mnoho spoločného, a to hlavne to, že obaja hľadajú ocka.
Rozhodne nejde o žiadne protekčné dieťa, ktoré sa do televízie dostalo vďaka vplyvným rodičom. Sedemročný chlapček len skrátka videl reklamu na kasting a zahlásil mame, že to chce skúsiť. A uspel.
„Myslím si, že každé dieťa si užíva také situácie, keď má všetko dovolené. Takže aj on tie hranice posúva. Vtedy sa naňho mračím spoza kamier,“ prezradila pre markizácky Reflex Marcelova mamka Ľubica. Tá je pyšná na to, ako to zvláda a aký je cieľavedomý.
Otec ho opustil ako bábätko
Druháčik sa na oplátku požaloval, že to s maminou nemá vždy ľahké.
„Je veľmi dobrá, občas ma však bije, keď neviem poriadne texty. Ale ako sa ich mám naučiť za jednu sekundu... S Paľkom mám však veľa podobného. Obidvaja hľadáme ocka.“
Pani Ľubica sa totiž o syna stará sama takmer od jeho narodenia. A spolu si prežili neľahké časy.
„Mal iba pol roka a prevalilo sa, že jeho otec má druhú. A keďže je originál Nemec, tak žil v Nemecku s inou, a nás sa tak nejak rozhodol... Rozhodol sa proste pre ňu,“ vyznala sa s priznaním, že z rodičovského príspevku nezvládala platiť podnájom a hrozila jej ulica. Nakoniec si našťastie našli ubytovanie v starom dome.
„Asi tri roky sa tam nebývalo, nebola tam kúpeľňa, len studňa na dvore, ale elektrina bola.“
S mamou predávali Nota Bene
Zúfalá mama sa snažila nájsť si prácu a napokon začala predávať časopis Nota Bene.
„Mal necelý rok, keď som začala predávať časopis.“
Nezostávalo jej však nič iné, len malého nosiť so sebou.
„Časopisy som mala odložené, alebo som ich držala len tak v ruke a my sme sa celý čas hrali. Musela som mu to nejako spríjemniť.“
Neskôr sa jej splnil sen a začala robiť na živnosť. Otvorila si salón, v ktorom strihá psy a ich situácia sa značne zlepšila. Jej cieľavedomosť, tvrdohlavosť a vytrvalosť očividne podedil aj Marcelko. Okrem nakrúcania stíha chodiť na základnú umeleckú školu, pretože veľmi rád tancuje klasické i ľudové tance. V škole vynecháva len štvrtky a učí sa výborne.
„Mám samé jednotky. A jedna jediná dvojka. Z diktátu v slovenčine. Nedával som žiadne tvrdé ýčka, bodky, dĺžne...“
Pomáha motivácia
Texty sa už učí celkom sám a aj vďaka nim sa výrazne zlepšil v čítaní. Oveľa náročnejšie však preňho bolo nehýbať v posteli nohami. Tie mu museli spočiatku držať herci. Napokon mu režisér sľúbil Lego a vyšlo to. Motivácia na Marcelka zabrala a náročné scény, keď stvárňuje chlapčeka učiaceho sa po nehode znova chodiť, zvláda výborne.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.