Vyžaruje človečinu, jeho úsmev odzbrojuje a hlas lahodí aj tým najubolenejším dušiam. Navyše je šarmantný a galantný, jednoducho stará škola, čo má spôsoby a nehanbí sa ich použiť. František Kovár pôsobí ako ideálny manžel, veď s manželkou Danielou sú spolu viac ako tridsať rokov, vychovali dve deti a dnes sa už tešia z trojice vnúčat. Ideál však neexistuje a aj on priznáva, že to občas v manželstve zaškrípalo, a to nielen pre pravdy, ale aj pre jeho hereckú profesiu.
Tento neprehliadnuteľný gentleman s podmanivým hlasom oslávil 14. novembra 67 rokov. Viac ako polovicu svojho života prežil so svojou manželkou Danielou, spoločne vychovali dvoch synov a už sa tešia s troch vnúčat.
Výborný herec, nielen divadelný, ale aj seriálový a dabingový je mimoriadne láskavým človekom. Z jeho úst počujete sťažnosti na čokoľvek len málokedy, je pokorný a vždy, keď môže, pomôže ľudom, ktorí to potrebujú.
„Som smutný, keď vidím, že si ľudia nedokážu poradiť sami so sebou. Občas rozmýšľam nad tým, prečo svet funguje tak, že niektorí majú menej šťastia než iní. Často myslievam na to, ako by sa im dalo pomôcť. Je prirodzené, že každý si chráni to svoje, ale treba byť aj veľkorysý, a ak sa dá, pomôcť ostatným.“
V prípade Františka Kovára nezostáva len pri rečiach, každoročne ho vidno ako tvár niekoľkých charitatívnych projektov, medzi inými napríklad v Hodine deťom, ale pre deti načítal aj rozprávky v projekte Veľkí herci malým deťom.
Oslavuje prácou
Herec so zamatovým hlasom je rodený Bratislavčan. Po prvýkrát zaplakal o pol siedmej ráno, a to bol jeden z výnimočných okamihov, keď ho mohli prítomní počuť kričať, inak to vraj nevie.
„V tej istej nemocnici sa neskôr narodili aj moji dvaja synovia, takže tam v archívnych zápiskoch figurujeme všetci traja chlapci Kovárovci. Aj keď len ja som sa narodil v znamení Škorpióna. Hovorí sa, že ľudia v tomto znamení bývajú tzv. externí, alebo samozožierajúci sa. Dlho som patril práve k druhým. Prestal som s tým. Uvedomil som si, že to nemá zmysel. Ubližoval som si na zdraví. A tak som teraz Škorpión v polohe pacifistu,“ vysvetľuje herec.
Narodeninám nezvykne prikladať zvláštny punc, keďže veľa a rád pracuje, tieto dni často strávi v práci a oslavu absolvuje v úzkom rodinnom kruhu.
„Určite sa vždy poteším, keď dostanem k narodeninám od mojej manželky dobrú fľašku červeného vínka, a tak si s mojimi najbližšími štrgnem na zdravie. Potom aj s kolegami. Ja mám presne takéto narodeniny najradšej. Lebo k dobrej oslave patrí radosť a ja sa pri mojej práci radujem. Teším sa z nej.“
Sestra si ho vymodlila
„Mal som veľké šťastie na rodinu, do ktorej som sa narodil. Za svoj život vlastne vďačím svojej o 6 rokov staršej sestre. Tá dávala lístočky do okna s prosbami, že chce bračeka tak dlho, až sa jej to splnilo. Naši rodičia boli veľmi starostliví, láskyplní, pedantní, vo všetkom mali systém. Aj do domácich prác sme boli zapojení všetci,“ spomína s láskou na svoje detstvo Kovár.
V jeho prípade nebolo herectvo dedičné. Talent dostal od sudičiek do vienka spolu s dobrotivosťou a čarovným hlasom.
„Ako dieťa som mal veľmi veľa záujmov – elektroniku, mama mala rada bylinky, čítala knihy o zdravovede, mala vzťah k racionálnej výžive, a to som od nej pochytil. Okrem toho som hral futbal, basketbal, bol som vodák. K tomu dramatický a hudobný krúžok. Bol som naozaj veľmi aktívny.“
Dvere k herectvu sa mu začali otvárať recitovaním, neskôr chodil do dramatického krúžku, účinkoval v televízii.
„Postupne sa to nabaľovalo a práve tieto skúsenosti mi otvorili dvere do hereckej brandže.“
Rodina pre herectvo trpela
Po VŠMU sa na neho usmialo šťastie a dostal angažmán v nitrianskom divadle.
„Bol tam vynikajúci herecký súbor. Potom som šiel do Bratislavy, kde bola televízia. Pri sumarizovaní musím povedať - vďaka za všetko. Do svojej profesie som aj dosť investoval, nič neprišlo zadarmo.“
Obety, ktoré musel podstupovať deň čo deň, sa týkali najmä rodiny, voči nej má výčitky dodnes.
„Nemôžete ísť von, venovať sa rodine a priateľom, kedy chcete, musíte sa učiť texty. Je to prelievanie možností, toho, čo človek dostáva a čo je za to ochotný dať. Vždy ma trápilo, že moja rodina bola ochudobnená o čas, ktorý som s nimi netrávil. Oni sa museli prispôsobovať mne. Táto profesia sa potrebuje 'nažrať', dostať niečo za to pekné, čo vám poskytuje. To je daň, ktorú som si vždy uvedomoval, a snažil som sa rodine vynahradiť chvíľky, ktoré museli byť bezo mňa,“ objasňuje Kovár aj odvrátenú stranu hereckej profesie.
Aj do voza, aj do koča
Našťastie manželka Daniela mala pre toto povolanie pochopenie, pár tvoria viac ako tridsať rokov a o vyprchávajúcej láske nemôže byť ani reči.
„Musím objektívne priznať, že mám veľmi dobrú ženu. Je do voza, aj do koča. Má bohatý ľudský rozmer, vážim si ju za to, aká je. Ani my si však nehrkútame od rána do večera, aj my riešime každodenné problémy. Zatiaľ sme vždy z toho vyšli bez nejakých väčších škrabancov. Skôr sa potom ofukujeme (úsmev).“
Kovárovci sa zoznámili na narodeninovom večierku, kam boli pozvaní.
„Bola tam aj medička Danka v slaboružových šatách, s osím driekom. Zrazu prišlo do toho nejaké vysoké napätie z mojej strany, stykač sa v tej chvíli zapol a niečo tam preskočilo, nejaká iskra, ako to už býva, a takto sme sa my zoznámili.“
Takmer sa rozviedli
Manželka pracovala dlhé roky vo výskumnom ústave, no stále túžila byť lekárkou, kým sa však František Kovár neprepracoval do stavu, keď si mohol dupnúť vo svojej profesii, nešlo to.
„Jedného dňa som si povedala, že takého manžela nepotrebujem, ktorý je celý rok stále preč a tie letá, to bola katastrofa! A tak som povedala: Dosť! Podám o rozvod, ak sa to nezmení! A manžel vedel, že ja by som bola o ten rozvod stopercentne podala, a od toho roku sme začali chodiť spolu na úžasné dovolenky,“ spomína hercova manželka.
„V manželstve musí byť láska, priateľstvo, spolupatričnosť. Len papier nestačí. Mnohí ľudia ho majú, a nežijú dobre. Viete, tešiť sa na Scrabble a na to, že pôjdeme spolu na hríby. Nehovoriac o tom, že sme sa tešili, že budeme mať deti... Teda nie deti, máme chlapcov,“ dodáva.
A tí chlapci už tešia svojich rodičov vlastnými deťmi.
„Máme tri vnúčence, dve dievčatá a jedného chlapca. Pokiaľ sa to dá, tak im venujeme veľa zo svojho času. Je neopakovateľná pravda, že keď máte vnúčatá, prežívate niečo, čo ste si pri deťoch neuvedomili. Znovu odpovedáte na otázky o živote, prečo veci fungujú tak, ako fungujú a plno iných. Aj my dospelí sme už iní, zrelší! Je to nádherné obdobie, obrovský dar. Môžete prežívať to, čo sa vám ako rodičom nepodarilo,“ teší sa dedko.
Prácu selektuje
Keďže si uvedomil, aká je rodina dôležitá, snaží sa svoje pracovné aktivity obmedziť. Upustil od učenia na VŠMU a po skončení seriálu Horúca krv, kde účinkoval v úlohe kňaza, mu zostalo len divadlo a dabing. Len ako len, je to pomerne dosť. A navyše diváci stále čakajú, kde sa objaví.
Úspech zaznamenal nielen v stovkách inscenácií, miniseriáloch, ale aj vo väčších projektoch. Na jeho postavu doktora Slávika v Ordinácii v ružovej záhrade dodnes spomínajú spokojné diváčky.
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
