Lenže keď ju včera opäť raz nenormálne vytočili, dokázala by napísať akurát tak podrobný návod možností, ako ich zniesť zo sveta. Keď ráno - ešte vždy soptiaca - cestovala do práce visiac v preplnenom autobuse na jednej ruke a stojac na jednej nohe, počastovala rozvalenú mládež oslovením "hnidy zašité v sedačkách". Takže pochopíte, že ju radšej zaskakujem.
Všetky kamošky už deti majú a, našťastie, sú pri zmysloch. Rozhodne nie sú chodiacou reklamou na materstvo a neomieľajú mi dokola, ako ich to od prvej sekundy zmenilo, ako konečne pochopili zmysel života a konečne sa cítia byť kompletnými bytosťami. Pôrody im nevymyli mozog a neboli najúžasnejším zážitkom ich života a je s nimi rovnaká sranda, ako keď ešte fungovali ako samostatné jednotky.
Najväčšia zábava však začína, keď sa do našej vonkoncom nie baby friendly domácnosti odrazu včlení maličký človiečik. Nastáva sodoma-gomora a jeden nevie, čo skôr strážiť.
V priebehu 20 minút trvajúcej náhodnej návštevy minule jedenapolročné dievčatko stihlo prizabiť morča orechmi, ktorými ho triafalo s až prekvapivo presnou muškou, za obeť padol obrovský kvet, ktorý sa vyvalil z kvetináča, nejakým zázrakom sa mu na nohu nalepila zasmoklená vreckovka, ktorá bola zabudnutá pod posteľou, za najlepšiu hračku si zvolilo smradľavú ponožku zo špinavého prádla, rozpučený punčový rez som našla o päť dní neskôr nacapený medzi epedami gaučovky, plyšový ježko prišiel o oči - vyďoblo mu ich, v posteli som večer objavila odtrhnuté gumené "vlásky" z hračky, o ktorej som ani netušila, že ju niekde máme, z počítača mi naveky zmizlo pár súborov, prečítanú knižku už viac nik neprečíta, na stene nám ostal autogram napísaný rúžom, ktorý si vykutralo z mojej kabelky a takto by sa dalo pokračovať ešte poriadne dlho.
Po tých dvadsiatich inkriminovaných minútach "tajfúnu" mi trvalo ďalších štyridsať, kým boli veci aspoň ako-tak na svojom mieste. A ďalšie dve hodiny, kým som sa vydýchala, upokojila a bola schopná normálne fungovať.
Obdivujem preto všetky mamičky, ktoré nonstop žijú v takomto zhone a stíhajú popri deťoch aj fungovať ako normálne ženy. Neverím však žiadnej, ktorá spieva na svoje ratolesti ódy a tvári sa za každých okolností prešťastne. Buď totiž fičí na tabletkách, alebo jej už nepomôžu ani tie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
