Katka Koščová: Stále pochybujem, či som dobrá mama

Úzkostlivá, starostlivá, ale aj nesmierne šťastná. j keď sa o materstve „patrí" rozprávať len pekne a idealisticky, Katka taká nie je. Úprimne priznáva, že sa o Adamka bojí a namiesto radosti, čo nové vie, je v strese, či je to v norme. Zároveň pre neho chce to najlepšie, čo znamená aj bojovať s babkami, aby ho toľko nerozmaznávali. S manželom Michalom Pivovarom sa snažia z malého drobca vychovať samostatného človiečika, zatiaľ sú na dobrej ceste.

Máte takmer ročného synčeka Adama, spolu s materskými radosťami si užívate aj tie hudobné...

- Teraz máme za sebou turné s Neřezom, vydali sme spolu aj album Vlakem na Kolín, je to taká spomienka, keď ešte hrávali so Zuzanou Navarovou. Máme pred sebou vianočné koncerty, koncom októbra vyšiel v Čechách dvojalbum Český kalendář - to je taký krásny projekt Michala Horáčka. Dávnejšie zverejnil na internete svoje texty, ktoré mohol ktokoľvek zhudobniť, potom si tie zhudobnenia vybral a teraz výjdu na tom albume. Spolu s Danom Špinerom som prispela dvoma zhudobneniami. Je to veľmi milý projekt. No a teraz mala v Divadle Jonáša Záborského v Prešove premiéru hra Sherlock Holmes, kde hrám krčmárku.

Nie je toho nejako priveľa?

- Ale nie, po premiére mám voľno, kým prídu vianočné koncerty. To bude trošku záťah, ale potom máme zase tri mesiace voľno. Nie je toho tak veľa. My to budeme mať takto nárazovo stále, aj keby prišlo druhé dieťa, aj keď bude Adamko väčší. Na jednej strane to má výhody, na druhej tých pár dní odlúčenia od dieťaťa je ťažkých, ale viem, že zostáva v dobrých rukách mojich rodičov a svokry.

Plánujete druhé bábätko?

- Bola by som rada, keby niekedy v budúcnosti mal Adam súrodenca.

- Je veľmi zlatý, vnímavý, taký malý škriatok. Vyzerá, že z neho rastie skvelý chlapček. Už sa ťahá na dve, keď sa pridržiava, už robí aj krôčiky. Keď je v tomto po mne, tak do Vianoc bude chodiť. Na jednej strane sa teším, na druhej už rozmýšľam, ako zabezpečíme stromček (smiech).

Pred rokmi ste sa podieľali na albume plnom uspávaniek, spoločne so sestrou Veronikou a jej manželom Martinom Husovským. Určite ho množstvo rodičov využíva pri uspávaní dodnes, ako uspávate vy?

- Neuspávame, položíme ho do postieľky a on zaspí. Učili sme ho takto od začiatku, nepotrebuje ani poskakovať, ani čičíkať. Skôr si myslím, že naše pokusy o uspávanie by ho už teraz rozčuľovali. Samozrejme, keď mu idú zúbky alebo má inú boľačku, tak sa rád pritúli a mojkáme sa, ale za normálnych okolností je zvyknutý, že ho uložíme do postieľky, dáme pusu a ideme preč. On si ešte chvíľku rozpráva, keď ho prídeme skontrolovať rotuje po celej posteli, ale už vie, že je to jeho čas, že sa spinká.

Pre mnohých rodičov je čas, keď ich dieťatko spí vykúpením. Najradšej by zorganizovali nejakú bujarú párty, ale nemajú energiu ani vyžehliť bielizeň.

- Tým, že sme dvaja, nie je to také zlé, ale teraz mal môj muž veľa práce kvôli koncertom. Potrebovala som uvariť, upratať, osprchovať sa. Občas som naozaj čakala na to, kedy pôjde Adamko spať. Ale musím uznať, že máme komfort tým, že sme na neho dvaja plus moja mama, ktorá sa o neho postará. Dokonca je zvyknutý na to, že má vlastne dve miesta, kde býva. Našťastie, nemá problém zaspať ani na cudzích miestach, omrkne si priestor a môže sa ísť spať.

Mamy bývajú pri prvých deťoch poriadne vystresované, lebo nemajú s čím porovnávať.

- Ja som dosť úzkostlivá, stále sa všetkého bojím. Vždy, keď urobí niečo nové, tak prvá vec je u mňa strach a nie, že jeeéj super, spravil niečo nové. Mne hneď prebehne hlavou, či je v poriadku to, čo práve spravil. Ale myslím si, že som sa trošku zlepšila, že už nie som taká hysterická ako na začiatku. Prvé mesiace mal môj muž so mnou v tomto poriadne trápenie. Naozaj som bola prehnane úzkostlivá. Teraz sa snažím predýchať a neobťažovať ostatných, že mám v hlave hrôzy. Ja sa strašne spochybňujem vo všetkom, čo robím, takže mám stále pocit, že robím niečo zle. Doteraz mám pochybnosti, či som dobrá mama.

- No, ale dosť veľa času trávi aj s mojou mamkou, s mojim mužom, takže neviem, čia je to zásluha, ale som z neho strašne šťastná.

Dnes už existuje množstvo metód výchovy. Inšpirovali ste sa nejakou, alebo vychovávate Adama, ako vám srdce káže?

- Páči sa mi, ako vychovávajú svoje deti moje kamarátky, dôverujú im od malinka. Nechávajú ich skúšať možnosti. Pripadá mi to veľmi prirodzené, keď je dieťa vychovávané k samostatnosti, uľahčí mu to žitie vo svete. Vidím okolo seba strašne veľa ľudí, ktorí si nedokážu ani natrieť chlieb.

Ako to vyzerá pretavené do praxe?

- Napríklad, kamarátky deti neupozorňujú, že pozor, toto neber, pozor, tam nechoď. Strašne veľa mamičiek to robí a potom sú vystresované nielen ony, ale aj deti. Nie je to výchova k benevolentnosti, ale k zodpovednosti k svojej osobe. Všimla som si, že ak na Adama nekričím, že pozor spadneš, tak on sa síce čas od času otĺkne, ale keď hneď niekto z nás nepriskočí a nezačne ho ľutovať, tak on sa otrasie a ide ďalej. Keď sa na deti stále kričí, pozor, pozor, majú pocit, že na nich niekto ten pozor dáva. Však mama je pri mne, upozorňuje ma, tak z toho stola skočím.

Myšlienka je to dobrá, len mi nejde nejako dohromady s vašou úzkostlivosťou.

- No, keď som to videla prvýkrát, bola som v hroznom strese. Decká behali po dome a ja som mala vkuse pocit, že zakopnú, spadnú, ale ono sa to nedialo vôbec a už keď niekde spadli, tak nepotrebovali ovácie. To sa snažíme naučiť aj našich rodičov, aby ho stále neupozorňovali. On sa musí naučiť fungovať s vecami, ktoré sú okolo neho. Jasné, že na neho dávame pozor, nenechám ho prejsť celý dom a dve hodiny sa nebudem starať, čo robí, len som za to, že niektoré veci si musí vyskúšať, ohmatať a prežiť si ich.

Neverím, že si vždy dokážete zahryznúť do jazyka. Mamy majú v podvedomí ochrániť svoje dieťa od všetkého zlého.

- Keď bola u nás kamoška s deťmi, ja som bola jediná, čo so mnou mykalo. Môj muž s tým nemal žiadny problém od začiatku, ale ja by som naozaj chcela vedieť neposkočiť. Už nekričím, ale občas vo mne ešte hrkne.

Čo spolu radi robievajú dvaja chlapi?

- Oni sú také tie šantivé tipy, môj muž ho napríklad vie lepšie rozosmiať ako ja. Ja sa snažím, robím opičky a Adamko tak na mňa pozrie, že hmm dobre, mamka. Môj muž s ním robí lietadielka a keď sa snažím to opakovať po ňom, najprv, že v pohode, vydržím to s tebou mami, ale tata, tata. Oni keď sa stretnú, je strašne krásne sa na nich pozerať. Myslím, že majú podobný štýl zábavy a humoru.

Hovorí sa, že na výchovu sú rodičia a na rozmaznávanie dedkovia a babky. Ako je to u vás?

- Na to musím dávať dosť veľký pozor, lebo majú tendencie dať a kúpiť všetko.

Kto by odolal tej anjelskej tváričke?

- Ja sa na to strašne hnevám, lebo moja mamka si spravila z bytu ihrisko a hračkárstvo v jednom. My sme toľko hračiek nikdy nemali a neuškodilo nám to. Dosť sa to teraz preháňa. Aj v telke je strašne veľa podnetov a decká potom nevedia, kam sa skôr pozrieť. Nechcem, aby sa zbláznil z tých všetkých možností, ktoré má.

- Skôr sa radím s kamarátkami, ale to je asi kvôli tomu, že kamošky majú deti v Adamkovom veku, takže akurát máme všetky po Matejovi oblečenie a hračky.

Keď sa tak stretnete na kávičke u vás doma, rozoberáte len plienky, soplíky, kašičky, alebo sa už viete odviazať a rozoberať celulitídne pozadia zahraničných celebrít?

- Asi tak pol na pol. Jedna kamarátka má dvojčatá, tak tá má plnú hlavu detí. To je svätica, adept na mamu roka. Mne sestra minule vyčítala, že keď sa ona chcela rozprávať o mamičkovských veciach, tak to nikoho nezaujímalo, a že teraz to riešime všetky a je to hrozne nefér, že sme ju s tým úplne odignorovali.(smiech)

Ako Adam s Matejom spolu vychádzajú?

- Tým, že Matej bol jediné dieťa v rodine štyri roky, báli sme sa, či nebude žiarliť, ale vôbec nie. Je strašne zlatý a kreatívny, má úžasnú fantáziu. Adamkovi dokonca vyčlenil hračky a dečku. Sú úžasní, keď Matej ukazuje Adamovi, ako funguje nejaká hračka, alebo mu niečo vysvetľuje.

Ako zvyknete relaxovať, keď sú všetci na poriadku a vy máte chvíľku voľna?

- S knihami, ale relax je aj čas, keď som s mojou rodinou doma. Vždy si tak vydýchnem, keď sme všetci spolu. No a keď mám zájsť niekde ďalej, tak radi cestujeme po Európe - Provence, Toskánsko, jednoducho tá stará Európa. Teraz sme boli v Čechách a boli sme užasnutí, aká je to krásna krajina.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.